Poznáte vlastnosti, ktoré by muži nemuseli mať?

"Nikdy nevie odhadnúť čas príchodu," sťažovala sa mi kamarátka pri káve. Ďalšia sa pridala. "Ten môj keď príde domov z práce, zapne si televízor a nevidí a nepočuje. A to ani nevravím, keď ide v telke priamy prenos akéhokoľvek športu." Zaklincovala to však tretia kamarátka. Ja so mojím mužom zásadne nechodím do obchodných centier. Nie žeby nerád nakupoval, alebo sa pri tom tváril otrávene. On sa totiž pozerá po každej sukni, ktorá okolo nás prejde. A to až tak, že mne samej je to trápne. Už sa hrozím leta."

Viete, aké sú ďalšie "neduhy", ktoré im len ťažko tolerujeme?

To je moja hračka ocko
Rozpráva Yvona (35) mama dnes už šesťročného Samka Môj muž si vždy želal syna. Brala som to úplne normálne. Veď, ktorý muž po ňom netúži. Ešte ani nebol na svete už mu zbieral autíčka a rozmýšľal, ktorá vlaková dráha bude najlepšia. Keď sa nám narodil Samko, nebolo šťastnejšieho otca na svete ako on. No len čo sa malý začal zaujímať o hračky, hrdý otecko mu ich takmer trhal z ruky. Vraj, aby mu ukázal ako sa s nimi hrá. Problém bol ten, že sa s nimi hral viac manžel ako syn. Raz na Vianoce dostal syn od starých rodičov autíčko na ovládanie. Manžel mu chcel "ukázať" ako s ním narábať, až sa tak pohrúžil do hry, že pol dňa pobehoval po byte s ovládačom v ruke a autom pred ním. Prebral ho až syn zadúšajúci sa slzami, ktorý okolo neho pobehoval, ťahal ho za rukáv a vravel: "Oci to je moje autíčko."

Moja mamička to robí inak
Veta, ktorú "miluje" každá žena. S pribúdajúcimi rokmi v manželstve, stúpa i adrenalín pri vyslovení tejto vety z jeho úst. Moja mama tie uteráky skladá takto alebo moja mama do tej omáčky nedáva smotanu. Poznáte to i vy? Pre všetky takto "týrané" ženy príbeh Alice: Keď som sa vydala, bývala som už sama, vedela som variť, piecť a postarať sa o domácnosť. Veď som mala päť mladších súrodencov, na ktorých bola mama takmer sama. A tak ako doma som začala variť i vo svojej novej domácnosti. Hneď prvá deň som urobila zemiakovú omáčku. Aké však bolo moje prekvapenie, keď muž len ohrnul nos a povedal. "Vieš zlatko nie je zlá, ale niečo jej chýba. Mama ju robí inak." Pri tejto vete ma skoro "vystrelo". Moja ješitnosť mi však nedovolila neskúšať to zas a znovu. Bezvýsledne. Raz, práve keď som robila do omáčky zápražku, zazvonil telefón a ja som sa pri ňom trošku zarozprávala. Zápražka mi samozrejme trošku prihorela. Času na opravu veľa nezostávalo a tak aká bola, taká šla do omáčky. Mužovi som sa samozrejme nepriznala. Keď ju však večer po príchode z práce jedol, v nemom úžase zvolal. "Vidíš zlatko, teraz je taká ako robí mamička. Vedel som, že sa to raz naučíš."Vtedy mi začalo byť jasné tajomstvo kuchyne mojej svokry.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK