Existuje správny vekový rozdiel medzi súrodencami?

Nuž, nech je to tak či onak. Rozhodnutie je len na vás. Každá z možností totiž nesie zo sebou pozitíva i negatíva.

Ako to vnímajú deti a ich rodičia?
Iveta (28) manažérka
Mám skoro o desať rokov staršiu sestru a zatiaľ nemam vlastné deti. Takže môžem pridať len svoj súrodenecký pohľad. V detstve sme sa síce dokázali zahrať, zvyčajne spoločenské hry a podobne, ale v čase keď ja som potrebovala kamarátkuna zábavu a behanie po vonku, ona už bola v puberte a mala iné záujmy. Naopak, keď som prišla do puberty ja, sestra sa vydala a osamostatnila. Môžem teda povedať, že som v detdstve fungovala takmer ako jedináčik. Náš vzťah je celkom v pohode, ale nazvala by som ho skôr povrchnejší. Nikdy sme sa nezdôverovali s intímnosťami, každá sme na to mali svoj okruh kamarátok. Viem však, že keby som niečo potrebovala, môžem sa na ňu spoľahnúť.

Danka (36) účtovníčka
Môj syn má 16 rokov a dcérka 6 rokov. Z pohľadu matky môžem povedať, že výhodou väčšieho vekového rozdielu medzi súrodencami je to, že sa na syna dá spoľahnúť, keď potrebujem postrážiť či zabaviť dcéru. No, na kočíkovanie keď bola menšia som mohla zabudnúť. Vraj by sa mu chalani smiali. Nevýhodou je, že je veľmi ťažké nájsť spoločné activity pre obe deti. Kým pre dcéru je napríklad návšteva zologickej záhrady úžasná zážitok, pre syna je to už "trápne". Tiež mám o trinásť rokov staršieho súrodenca a poviem pravdu, vyrastala soma ko jedináčik, lebo brat sa v osemnástich rokoch odsťahoval z domu. Naše súrodenecké puto je minimálne, stale ma totiž berie ako malú sestru, ktorú môže "dirigovať".

Ingrid (32) na materskej dovolenke
Mám tri deti vo veku 5, 4 a 2 roky. Ak mám byť úprimná, zo začiatku to bola hotová katastrofa. Keby mi nepomáhal manžel a moja mama, asi by som to nezvládla. Netreba ani dodávať, že poriadne sa vyspať bolo len mojím zbožným želaním. Dnes je situácia oveľa lepšia. Deti sa spolu veľmi pekne zahrajú a ja mám aspoň chvíľu na oddych.

Majka (36) novinárka
Malý vekový rozdiel medzi súrodencami nezaručí, že sa spolu zahrajú alebo budú mať v dospelosti pekný vzťah. Navyše, rodičia sa nemôžu venovať poriadne ani jednému dieťaťu. Tiež mám o dva roky mladšieho brata, nikdy však medzi name nebolo súrodenecké puto. O spoločných hrách mohla naša mama iba snívať. On mal iné záujmy ako ja. Bohužiaľ, obaja máme i odlišné povahy a názory. Keď som potrebovala jeho pomoc, on bol ten, kto ma vždy "potopi". Dnes už spolu nemáme žiaden kontakt.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK