Deti s voľnou výchovou neznesú prehru

Prísna aj voľná výchova majú svoje za aj proti, rodičia sa musia naučiť vybrať si vhodný smer, inak sa im výchova potomka vymkne z rúk. 

Mnohí rodičia, ktorí boli ako deti vychovávaní autoritársky, sa zaprisahali, že oni na svoje deti kričať nebudú a nebudú ich trestať. Onedlho sa pristihnú, že s vlastnými deťmi robia to isté. Niekedy však reagujú úplne opačne a prísnosť nahradia opačným protipólom: voľnou výchovou bez pravidiel. A problémy nastávajú v oboch prípadoch.

"Slobodná vôľa a poslušnosť nemusia byť v protiklade. Sú to dva extrémy a zdravá cesta je niečo medzi nimi," myslí si pedagogička Lenka Sokolová. Nezvládnuteľné dieťa, ktoré vyrastá bez pravidiel, je rovnako nešťastné ako dieťa, ktoré rodičia vedú k poslušnosti trestami.

Rodičia by mali vedieť, že v určitých obdobia života si dieťa potrebuje trénovať presadzovanie svojej vôle, patrí to k prirodzenému vývoju človeka. Dobre poznáme takzvané obdobie prvého vzdoru u predškolákov, ale aj neskoršiu pubertálnu drzosť u dospievajúcich. Tí menší sa pritom hádžu o zem a tí väčší papuľujú. Keď rodičom dôjde trpezlivosť, dieťa často potrestajú, aby si tak vynútili jeho poslušnosť.

"Stokrát si hovorím, že budem pokojná, ale keď ma neposlúchnu na tretiu, štvrtú výzvu, stratím nervy. Vletím im do izby ako raketa a zakážem všetko, čo sa zakázať dá. Hneď to aj oľutujem, lebo toľko zákazov si ani sama nezapamätám," zdôveruje sa Martina, matka dvoch školákov.

Pravidlá, pochopenie a láska
"Deti sa majú naučiť presadzovať svoje požiadavky, ale vhodným spôsobom. Ak im rodičia stanovia pravidlá a zároveň prejavia svoje pochopenie a lásku, deti sa naučia presadiť svoju vôľu a zároveň rešpektovať rodičov," hovorí Lenka Sokolová. Aj Jana, matka šesť- a štvorročných detí kladie takýto ušľachtilý cieľ: "Chcela by som dosiahnuť tú zlatú strednú cestu – dať dieťaťu slobodu a rešpektovanie sa navzájom, je to také prelínanie sa s dôverou," plánuje matka.

Podporovať treba samostatnosť, ale aj vzájomný rešpekt medzi rodičmi a dieťaťom. S bezbrehou slobodnou vôľou dieťa mimo rodiny neuspeje, rovnako ak sa nevie presadiť. Niektorí rodičia chcú dať deťom slobodu, lebo oni ju nemali. Mnohé im rodičia nedovolili, aj ich fyzicky trestali.

Dieťa má porozumieť tomu, že isté pravidlá treba dodržať, rodič má byť dôsledný a nepoľaviť. Samozrejme, spôsob, ako vyžadujeme dodržiavanie pravidiel, je veľmi dôležitý, dieťa upozornenie na pravidlo prijme lepšie, keď povieme: "Žiaľ, nemôžeš čokoládu, lebo si neobedoval." Ako keď povieme: "Žiadnu čokoládu nedostaneš a hotovo, lebo som povedala." Niekedy je to pravidlo dané zvonku a rodičia ho len tlmočia a uplatňujú - napríklad začiatok školského vyučovania. Ďalšie pravidlá stanovuje rodič.

Intuícia býva správna
"Rodičia väčšinou intuitívne tušia, že extrém nie je správny a chcú smerovať k zdravo autoritatívnej výchove. Ale v konkrétnych situáciách si nevedia poradiť, neodhadnú hranice a zvrtne sa im to jedným alebo druhým smerom," vysvetľuje pedagogička. "Neviem byť prísna a trvať na poslušnosti za každú cenu. Ale snažím sa byť taký stred – dávať hranice, ale rozumne, nie cez tresty," priznáva matka dieťaťa v predškolskom veku. Aj keď máme kritický názor na výchovné metódy, aké na nás uplatňovali naši rodičia, zanechajú stopy a prejavia sa v kritických momentoch.

Ak ide o život ohrozujúcu situáciu - napríklad aby dieťa nevbehlo na cestu, rodičia si ľahko ospravedlnia ak konajú autoritársky a na dieťa kričia alebo mu dajú po zadku, aby si to zapamätalo. "Nie je to tá správna výchova, ale v tejto situácii to bolo účinné," povedia si. "V takej situácii dieťaťu slobodu dať nemôžeme, lebo ho musíme chrániť, hranice bezpečnosti sú rozhodujúce," konštatuje Lenka Sokolová.

Čo však robiť v situácii, keď sú ohrozené naše plány či harmonogram a dieťa sa napríklad nechce obliecť na prechádzku? Veľa rodičov vtedy ustúpi, najmä ak je matka na materskej, povie si, tak teda teraz nepôjdeme von. Lenže príde čas, keď sa bude treba vychystať do škôlky, k lekárovi, do školy. "Aj tu si rodičia uvedomujú, že to nie je najlepšia cesta, ale dieťaťu podľahnú. Tým ho však učia, že rodič sa podriadi aj naďalej.

"Dieťaťu treba vytvárať priestor na to, aby si mohlo vyberať tam, kde sa to dá. Keď ideme poobede von, prečo by si nemohlo vybrať kam pôjdeme, ktorou cestou?" radí pedagogička.
Dieťa potrebuje zážitok slobody, ale nie slobodu bezhraničnú. Dieťa, ktorému rodičia dajú možnosť voľby, je sebavedomejšie, a preto sa nebojí prijať aj vôľu niekoho iného. Ako dieťa cíti dôsledky autoritárskej alebo, naopak, voľnej výchovy, závisí od jeho temperamentu aj od zhody výchovy oboch rodičov.

Mnohé matky sa zhodujú na tom, že podstatu výchovy vystihuje  výraz "balansovanie". "Stále sme ako na hojdačke, raz sa prikloníme na stranu rešpektu, raz na stranu slobody. Sú veci, ktoré skrátka musia byť tak a tak a dieťa to musí rešpektovať (napríklad v záujme fyzického zdravia), ale sú veci, kde je priestor na to, aby sa dieťa rozhodlo samo, čo chce," dodáva pedagogička.

Čo môže spôsobiť autoritárska výchova
dieťa má prehnaný strach z potrestania
je úzkostlivé, bojí sa reakcií iných ľudí
v kolektíve je utiahnuté
alebo ubližuje iným deťom - na iných uplatňuje to, čo rodičia na ňom

Čo môže spôsobiť voľná výchova
dieťa má problém prijať pravidlá
nevie prehrávať
nevie sa prispôsobiť iným deťom
je nezvládnuteľné, jeho správanie je spoločensky neúnosné

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK