Zelenina s rozumom pre zdravie i krásu

Nielen preto, že pestovateľ má po ruke čerstvé vitamíny, ale vie ako boli dopestované. Keďže čas je čoraz drahší, práca v zeleninovej záhrade by mala byť čo najefektívnejšia. Prinášame niekoľko praktických rád ako urobiť záhradu výnosnou a krásnou zároveň.

Vyberáme osivo
Základom dobrej úrody je kvalitné osivo. Nejde pritom len o to, aby semená po zasiatí kompletne povzchádzali, dôležité je aby priniesli vysokú úrodu a kvalitu, plody boli dobre vyvinuté s ustáleným tvarom, dosiahli želanú farebnosť a samozrejme, aby v ústach chutili.

Vždy sa oplatí investovať do hodnotných osív. Najlepšie sú hybridné osivá, medzi ktorými sú povestné kvalitou holandské. Až donedávna sa väčšina týcho osív distribuovala k profesionálnym pestovateľom, dnes si ich možno kúpiť aj v malospotrebiteľskom balení.

"Najväčšou výhodou hybridných osív je vyrovnaná, stabilná a kvalitná produkcia," vysvetľuje zeleninárska odborníčka Eva Šedivá. Napríklad mrkva dopestovaná z hybridného osiva má vyrovnané hladké a dobre vyvinuté plody. Cukety z hybridných osív majú vysokú násadu, plody sú naozaj uniformne rovnaké. Táto charakteristika sa v podstate vzťahuje na všetky druhy zeleniny z hybridných osív.

Najprv sa sfarbí záhon, potom tanier
V pestovaní zeleniny v minulosti prevládalo praktické hľadisko. Vzorná záhradka sa vyznačovala kompletne zapojenými porastami, nerástla v nej nijaká burina. Lenže aj zeleninový kút môže byť ozdobou záhrady. Voľbou vhodných odrôd jednotlivých druhov zeleniny a ich dobrou kombináciou možno dosiahnuť zaujímavé farebné efekty. Najprv zelenina ozdobí záhradu a potom tanier.

Na farebné zvýraznenie záhonu je dobré použiť zeleninu s výrazne odlišnými farbami. Pri šalátoch možno farebný kontrast docieliť vysiatím záhonu červeného a zeleného šalátu. Takýto farebný šalát radí zeleninárka Eva Šedivá použiť aj ako lem záhonu. Najjednoduchšie a najrýchjeljšie sa pracuje, keď záhradkári použijú osivá šalátu na výsevných pásikoch z vodorozpustného materiálu.

Čoraz viac ľudí využíva na dekoratívne efekty kučeravý petržlen. Je totiež dobrá "lemovka" záhonu. V posledných rokoch sa začína čoraz častejšie pestovať aj veľmi efektný vňaťový petržlen. Oproti klasickému koreňovému je odolnejší proti plesni, hlavne však zabezpečí pestovateľovi sýtozelenú vňať do polievky až do neskorej jesene. Kým klasický koreňový býva už na konci septembra poznačený letom a najmä plesňami, proti ktorým treba bojovať postrekmi, vňaťový rozzelenieva záhon až do mrazov.

Cibuľa zo semena je zdravšia
Tradiční záhradkári pestujú cibuľu zo sadzačky. Neuvedomujú si pritom, že dobrú a pritom zdravšiu úrodu cibule získajú zo semena. Cibuľa je dobre vyvinutá a poskytuje kvalitné plody.
Predpokladom úspechu je včasná sejba, hneď skoro na jar, ako sa oteplí. Dôležité však je, aby cibuľa nebola vysiata na husto, semienka by mali byť od seba vzdialené 4-5 centimetrov. Kto seje husto, musí potom porast jednotiť a na to dnes už ľudia nemajú čas či nervy. Preto je opäť dobré vysiať cibuľu z výsevného pásika, pri ktorom odpadá jednotenie.

Aj pri cibuli možno docieliť krásne farebné kombinácie. Tie ešte viac ako na záhone vyniknú na tanieri pri servírovaní šalátov. Preto sa oplatí pestovať bielu, žltú aj červenú cibuľu.

Lata je lepšia ako rúčka od motyky
Aká sejba, taká úroda. Pôdu po zime zbytočne najmä pri sejbe drobných semien vysievaných do hĺbky 2 cm nekypríme. Po mrazivej zime sú hrudy dobre vymrznuté a ľahko sa dosiahne požadovaná drobnohrudkovitá štruktúra.

Tesne pred sejbou pôdu nakypríme. Ryhu - pôdne lôžko, do ktorého ukladáme semená, nerobíme kolíkom, ani rúčkou od motyky, ale najlepšie výsevnou latou. Zatlačíme ju do pôdy tak, že vytvoríme malú asi 2 cm brázdičku. Na jej dno potom umiestnime semienka. Ak máme výsevný pásik, prácu si zjednodušíme a máme vopred zabezpečené rovnomerné rozmiestnenie semien.

Text: Jozef Sedlák pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK