Záhrady sú menšie, ale stále príťažlivé

"Časy, keď ľudia prišli o tretej domov z práce a išli pracovať do záhrady či na záhumienok sú preč," všíma si známy slovenský ovocinár Marián Komžík.  Času je menej a v záhradách sa zúžil sortiment pestovaných rastlín. Ovocné stromy sú však podľa Komžíka stále veľmi obľúbené, pretože sú dlhoveké a nevyžadujú toľko každodennej starostlivosti. 

Trend od úžitkovej záhrady k okrasnej je jasný. V čom sa moderná záhrada najviac odlišuje od rodičovskej?
Pri ovocných stromoch nastúpili nové pestovateľské tvary. Nikomu sa už nechce liezť po vysokých stromoch a riskovať pád. Okrem toho pozemky sú drahšie ako za čias našich starých otcov. Záhrady sú menšie, aj preto ľudia nepestujú veľké stromy.

Aké ovocné stromy by ste poradili mladej rodine s deťmi so štvorárovou záhradou, ktorá síce nechce zavárať, ale konzumovať čerstvé plody od mája do novembra? 
Najlepšie je konzumovať čerstvé ovocie od jari do neskorej jesene. V záhrade by preto nemal chýbať už v máji rodiaci zemolez kamčatský, v júni potešia jahody, nasledujú čerešne, višne, maliny, marhule, broskyne, slivky a sezónu završujú jesenné a zimné odrody jabloní a hrušiek. Odporúčam kombinovať vždy odrody od najskorších po veľmi neskoré. Najlepšie je vysadiť ovocné stromčeky na slaborastúcich podpníkoch, ktoré prinášajú prvú testovaciu úrodu bezprostredne po vysadení.

Kde by mali ľudia nakupovať výsadbový materiál a ako by si mali počínať pri výbere?
Ak niekto ide kupovať výpestky po prvý raz a nemá od nikoho vhodné referencie, je dobré nakupovať výsadbový materiál iba v špecializovaných predajniach. Oplatí sa tiež dať na referencie skúsených záhradkárov. Keď je predajca dobrý, zákazník sa k nemu rád opäť vracia. 

Keby ste zdedili starý ovocný sad, čo by ste s ním urobili?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Určite treba posúdiť vek sadu, vitalitu výsadby, odrodové zloženie, dlhodobú perspektívu, náklady na obnovu. Ak by však bol sad zachovalý, rozhodne by som sa zameral na jeho obnovu.

Do módy dnes prichádzajú rôzne už takmer zabudnuté krajové odrody. Ako a kde sa k nim dá dostať?
Staré odrody zmizli z trhu bez ohľadu na to, či si to zaslúžili alebo nie. Mnohé z nich pritom nepatria na ovocinársku perifériu, ale skôr do génobanky. Viaceré si zaslúžia pekné miesto v modernej záhrade. Staré odrody často disponujú vysokocenenými vlastnosťami, ako je vysoká úrodnosť, kvalita plodov, odolnosť proti chorobám, dobré skladovanie. Preto sa nielen prihováram, ale ich aj sám ponúkam na pestovanie. Pravda, ponuka starých odrôd v jednotlivých záhradných centrách nie je úplná. Po niektorých odrodách treba trpezlivo pátrať, alebo sa obrátiť na niektorých špecialistov.

Niektoré klasické odrody jabloní či hrušiek prešli podobne ako autá modernizáciou. Ich nové klony sú výkonnejšie, zdravšie. Na ktoré by ste upozornili? 
Predovšetkým na to, že nie všetky novinky sú dostupné malým pestovateľom. Veľké množstvo moderných klonov je určených výhradne pre profesionálnych veľkopestovateľov a ich drobný predaj je majiteľom odrody pre marketingové dôvody zakázaný. Z odrôd dostupných na malospotrebiteľskom trhu však možno odporučiť Golden Delicious Reinders či klony špičkových odrôd ako Gala, Jonagold či Braeburn.

Veľa ľudí dnes hľadá možnosť doplnkových príjmov. Ak má niekto hektárový pozemok, odporučili by ste mu založiť sad? A čo by sa oplatilo v ňom pestovať? 
Určite áno. Ekonomika pestovania vychádza úplne inak, keď si niekto pestuje ovocie svojpomocne s pomocou rodiny a inak, keď je to veľká firma s množstvom prevádzkových nákladov. Pestované ovocné druhy závisia od možností majiteľa sadu a od možností odbytu. Dobre sa však osvedčili dva modely. Ak je možnosť dlhodobého výkupu či dobrého odbytu určitého ovocného druhu, tak by som zvolil monokultúru. Povedzme jablone. Alebo možno staviť aj na širší sortiment a naučiť ľudí žijúcich v blízkosti môjho sadu na to, že počas celého leta a jesene nájdu vždy čerstvé ovocie, a to od čerešní, višní, marhúľ, broskýň až po jablká, hrušky, slivky.  Sortiment možno pritom prispôsobiť podmienkam, zvyklostiam alebo obohatiť o novinky.

Ktoré ovocie nám najviac chýba a ktoré by mohlo mať úspech na regionálnom trhu alebo v rámci predaja z dvora či farmy?
Keď si uvedomíme, že slovenská produkcia ovocia pokrýva približne polovicu jeho spotreby, tak vari s výnimkou jabloní takmer všetko ostatné. Keby som mal dnes zakladať malý sad, tak by som investoval do pestovania čerešní, marhúľ, jahôd a letných jabloní, časť sadu by som tiež vyčlenil na pestovanie hrušiek a dúl na výrobu ovocných destilátov. 

Na Slovenskú boli kedysi známi slivkári, čerešniari. Dnes aleje miznú a výzoru krajiny to nepridáva. Viete si predstaviť, ako by sme mohli motivovať ľudí a obce k tomu, aby sme mali krajinu zelenšiu i sladšiu? Alebo je to utópia a budúcnosť majú len profesionálne vedené sady? 
Všetko závisí od prístupu ľudí. Od vedomia, ako vyzerá nielen moja záhrada, ale aj širší obecný priestor, ktorého som súčasťou. V Česku, ale najmä na Morave, sú bežne zákazníkmi ovocných škôlok obce. Každoročne vysádzajú aleje vedľa poľných ciest, vypĺňajú miesta v obecných parkoch či školských záhradách, raritou nie sú ani malé obecné sadíky, ktoré slúžia v mnohých prípadoch na uchovanie miestneho genofondu a o ktoré sa stará prevažne miestna organizácia zväzu záhradkárov. U nás tento druh kultúry zatiaľ rozšírený nie je, mestá a obce majú dosť svojich problémov a od podobných aktivít dávajú ruky preč. Lepšie povedané, ani im nenapadne nad podobnými aktivitami rozmýšľať. 

Ako teda veci zmeniť?
Riešením by bola možno väčšia osveta, silnejšie prepojenie zväzov záhradkárov či mimovládnych organizácií so samosprávami či väčšia angažovanosť konkrétnych ľudí a ich nátlak na samosprávy, aby sa venovali aj takýmto aktivitám. Sú to rozhodnutia, ktoré nestoja veľa peňazí, ale majú zmysel a robia prostredie okolo nás príjemnejším. Krajina okolo nás je taká, akú si ju vytvoríme. Mal by nad tým premýšľať každý z nás.

Text: Jozef Sedlák pre magazín Pravdy
Foto: archív