Vyhorenie tela aj duše vedie až k psychiatrovi

Syndróm vyhorenia je stav, keď sa človek neteší z práce ani zo života. Neprichádza zo dňa na deň. Ide o dlhodobý proces nespokojnosti, ktorý vyvrcholí štrajkom tela aj duše. Vyskytuje sa najmä v profesiách, ktorých hlavnou náplňou je práca s ľuďmi, podávanie nadmerných pracovných výkonov, závislosť od hodnotenia nadriadených a nedostatok času na regeneráciu. Kľúčovým znakom syndrómu je emocionálna vyčerpanosť.  

Nadšenie a úzkosť
Vnútornému vyhoreniu predchádza niekoľko fáz. Mladý človek si počas dospievania neuvedomuje, že to, po čom najviac túži, sa môže v konečnom dôsledku obrátiť proti nemu. Funguje to tak nielen v súkromnom živote, ale rovnako aj v profesijnom živote.

Ak si človek nájde  prácu, ktorá ho teší, tak do nej chodí s nadšením. Je ochotný brať nadčasy, pracovať počas víkendov, teší ho zarábať slušné peniaze a pritom mať možnosť profesionálne rásť. Má teda dobrý predpoklad na rozbehnutie úspešnej kariéry. V takom prípade sa každý deň zobúdza s pocitom nadšenia a chuťou do práce. Lenže iba dovtedy, kým všetko prebieha hladko,  podľa plánu a spokojný je aj on, aj nadriadený. Lebo v opačnom prípade sa môže stať, že z nadšenia veľmi rýchlo prepadne do stavu stagnácie. Ide najmä o zamestnania, v ktorých človek vykonáva stále rovnakú prácu, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Veci, ktoré ho v minulosti napĺňali, ho začnú obťažovať a postupom času prichádza pocit rezignácie. Až do taký, že kolegyňa, ktorá mesiace nosila výbornú bábovkou, začne ísť postihnutému človeku na nervy. Ak človek pracoval s deťmi, už ich nenazýva žiakmi, ale darebákmi a predavač zákazníkov nevolá zákazník, ale otrava.

Ak  zamestnanec začne  do práce chodiť negatívne naladený a práca sa preňho sa stáva nočnou morou, môže sa stať, že jedného dňa skutočne vyhorí. Z nadšenia sa stane úzkosť a z optimistu sa stane pesimista, ktorý nič nestíha a všetkého má vyše hlavy.
 
Nielen mladí  manažéri
K stavu vyhorenia, teda straty záujmu o prácu, pocitu sklamania, nezáujmu o súkromný život sa môže dopracovať človek v každom veku a bez rozdielu pohlavia. Štatistiky síce ukazujú, že postihuje najmä ľudí, ktorí vykonávajú jedno zamestnanie niekoľko rokov, niekedy však postihne aj ľudí, ktorí v zamestnaní pracujú len pár mesiacov, ale sú vystavení ustavičnému stresu a tlaku zo strany nadriadených.

Anglicky Burnout syndrome, teda syndróm vyhorenia, sa vyskytuje najmä v profesiách, ktoré zahŕňajú prácu s ľuďmi, alebo prílišnú oddanosť svojmu zamestnaniu. Zasiahla už vrcholových manažérov, počítačových odborníkov, zdravotné sestry, ale aj matky počas materskej dovolenky.
 
Jana Kolesárová z Nitry spomína na obdobie, keď počas materskej dovolenky upadla do stavu vyhorenia. "Viac ako desať rokov sme s manželom túžili po dieťati, a keď sa nám narodil syn, veľmi som sa na to upla a chcela som byť vo všetkom dokonalá matka, až som z toho ochorela," vysvetľuje Jana a dodáva: "Na syna som dávala pozor dvadsaťštyri hodín denne, a to ma nesmierne unavovalo. A keď ho v škôlke nepochválili, pripisovala som si to za vinu, že nie je najlepší. Ustavične som plakala a bola som emočne vyčerpaná." Jana počas prvých rokov výchovy svojho syna brala ohľad len na dieťa, nie na seba. A to ju úplne vyčerpalo, strácala zmysel vlastného života a všetko robila len pre syna.
Až neskôr, keď začala chorľavieť, navštívila psychoterapeuta, ktorý jej dokázal pomôcť. 

Regenerácia tela i duše
Aj syndrómu vyhorenia sa dá predísť. Pri prevencii je dôležitý vlastný postoj človeka k práci – neupnúť sa len na prácu, popri práci netreba zabúdať na rodinu, priateľov a na svoje koníčky. Hodnotenia nadriadených si netreba pripúšťať k srdcu do takej miery, aby ste sa v práci prestali cítiť slobodne a začali byť pod tlakom.

Dôležitá je taktiež regenerácia tela aj duše, ktorú človek dosiahne tak, že úplne vypne, zabudne na povinnosti a venuje sa len príjemným činnostiam, ktoré obohacujú jeho telo aj dušu.  

V prípadoch, keď už došlo k samotnému vyhoreniu, je potrebná dlhodobá regenerácia a v niektorých prípadoch je potrebné zmeniť zamestnávateľa i samotné zamestnanie. Dobrým pomocníkom v takýchto prípadoch je súdržné rodinné prostredie, pochopenie a povzbudenie priateľov alebo pomoc psychoterapeuta. 

Text: Martina Habláková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK