Ako si záhradkár poradí s jarnými mrazmi
Mrkva, petržlen, kukurica, slnečnica a uhorky vyklíčia pod fóliou niekedy až o týždeň skôr ako na hriadke bez fólie. Navyše nedochádza k nočnému a rannému ochladeniu pôdy a rastlín.
Priesady treba ochrániť pred prechladnutím
Na jarnú rovnodennosť sa slniečko svojimi lúčmi naostatok predralo cez opar a mraky a zohrialo prízemný vzduch na príjemnejšiu teplotu. Pôda sa však zohrieva len pomaly, stále je dosť studená.
Na jar totiž zaostáva nahrievanie pôdy za nahrievaním prízemného vzduchu. Často je vzduch teplý už 15 až + 20 OC, ale pôda na povrchu len + 10 OC. Aj napriek tomu niektoré trvalky, ktoré reagujú viac na predĺžený svit ako teplotu pôdy sa už listami predierajú cez pôdu na povrch. Na juhu Slovenska to sú najmä niektoré cibuľoviny a hľuznaté rastliny, ako napr. snežienky, tulipány, pivonky a hyacinty.
Niektorí usilovní záhradkári už vysiali do zakoreňovačov teplomilné letničky. Priesady sa však odporúča vysadiť do záhrady až po tzv. "zmrznutých mužoch" Servácovi, Pankrácovi a Bonifácovi, ktorí čakajú na svoju chvíľu 12. až 14. mája. Ináč riskujeme ich podchladenie a vymrznutie.
Urýchliť sejbu a vysádzanie teplomilnejších rastlín môžeme však zmiernením kolísania prízemného vzduchu a pôdy v záhrade. Toto kolísanie je mimoriadne aktívne najmä začiatkom tejto jari. Meteorológovia tvrdia, že aj to je dôsledok globálneho otepľovania klímy na Zemi. Striedanie teplých a studených dní na jar škodí najmä teplomilnejším bylinám a drevinám. Ako im môžeme pomôcť?
Poznáme najmenej tri spôsoby, ako ochrániť rastliny pred prechladnutím alebo vymrznutím pre nečakaný chlad a mráz.
Prvý spôsob spočíva v zakrytí priesad alebo vysiatych semien priesvitnou plastovou fóliou. Používame ju ako nástielku na povrch pôdy. Priestor medzi fóliou a povrchom pôdy udržiqavame položením kameňov alebo drevených tyčiek. Konce fólie na okraji hriadky zarýľujeme do pôdy.
Priesvitná fólia v porovnaní s čiernou plastovou fóliou viac nahrieva povrch pôdy, ale menej vplýva na teplotu prízemného vzduchu. Pod priesvitnou fóliou je teplota povrchu pôdy o 5 až 10 OC vyššia ako v pôde bez fólie, zatiaľ čo pri čiernej fólii len o 3 až 6 OC. Čierna fólia však bráni prerastaniu buriny, a preto je vhodná na hriadky uhoriek, cibule, cesnaku, jahôd a cukiet.
Priesvitnou fóliou prikrývame hriadky s vysiatou zeleninou. Vysiata mrkva, petržlen, kukurica, slnečnica a uhorky vyklíčia pod fóliou niekedy až o týždeň skôr ako na hriadke bez fólie. Navyše nedochádza k nočnému a rannému ochladeniu pôdy a rastlín. Keď dlhodobo neprší, fólia udrží v pôde aj dostatok vlahy.
V zime a na jar čierna fólia chráni aj korene trvaliek pred vymŕzaním. Výhoda fólie spočíva aj v tom, že môžeme zakryť len časť záhona alebo hriadky. Využívame to najmä na skalke na ochranu niektorých teplomilnejších skalničiek pred mrazom alebo kolísaním teploty vzduchu na jar.
Druhý spôsob ochrany rastlín pred kolísaním teploty vzduchu a pôdy na jar je používanie ochranných klimatizačných krytov, tunelov a príklopov z priesvitnej plastovej fólie upevnenej na drevenej kostre. Tieto klimatizačné bunky majú rozličný tvar. Nielenže chránia rastliny pred mrazmi, ale súčasne výrazne zvyšujú teplotu pôdy. V povrchovej vrstve pôdy to je o 5 až 10 OC.
Pod fóliovými krytmi urýchľujeme rast letničiek, šalátu, reďkovky, skorého kalerábu a karotky a niekedy aj hrachu a rajčiakov. Na rozdiel od netkanej textílie kryty z plastovej fólie neprepúšťajú vodu, ale prepustia viac svetla a udržia viac tepla. Klimatizačné tunely používame na oteplenie vzduchu a pôdy v okolí skupín rastlín. Pre menšie rastliny sa osvedčili na ochranu pred chladom plastové fľaše s odrezaným hrdlom. Vhodné sú najmä na zakoreňovanie odrezkov okrasných a úžitkových rastlín.
Tretí spôsob ochrany rastlín pred chladom a mrazom je nasýtenie vzduchu vodnými parami. Skoro ráno pokropíme byliny jemným dažďom ručnými rozprašovačmi. V prípade rozkvitnutých broskýň, mandlí a marhúľ nasycujeme prízemný vzduch vodnými parami rozstrekovaním vody nad korunami stromov. Používame na to väčšie chrbtové alebo pojazdné postrekovače.
Vzduch nasýtený vodnými parami sa menej a pomalšie ochladzuje v porovnaní so suchým prízemným ovzduším. Kedysi sa chránili kvitnúce stromy na jar pred mrazom dymovými clonami. Na tento účel je však v súčasnosti pálenie dreva v záhrade zakázané. <PE>
Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu, autor je odborník na ekologické hospodárenie na pôde
Foto: SHUTTERSTOCK
