Príbeh: Nadanie som zdedil po rodičoch

Bratislavčan Juraj Kuchár je nadaný mladý muž, ktorý získal od Stredoeurópskej nadácie (CEF) a spoločnosti Slovnaft grant na súkromné hodiny operného spevu. Za svoj doteraz najväčší úspech v speve považuje skutočnosť, že ho vlani prijali na konzervatórium a vyhral súťaž Petra Dvorského.

Juraj Kuchár spieva od malička, od šiestich rokov v Bratislavskom chlapčenskom zbore. Rodičia si všimli jeho stále rastúcu lásku k hudbe, až sa začal zaujímať o spev operný. "Rodičia majú hudobný sluch, mama mi často spievala, aj pri varení," usmieva sa Juraj pri spomienke na detstvo. "Mama aj otec ako deti spievali v zbore, ale nepokračovali v tom tak ako ja. Ktovie, čo by z nich dnes bolo?" uvažuje nad starenou umeleckou kariérou svojich rodičov. Ale keď zbadali v novinách inzerát, že do zboru hľadajú chlapcov, nezaváhali a prihlásili ho.

Čas a peniaze
Najlepších kamarátov si našiel v speváckom zbore, lebo tam trávil skoro celý svoj život, prestal s nimi spievať len vlani. Zborové skúšky, sólový spev a klavír mu zabrali aspoň štyri dni v týždni, keď sa jeho umeleckému nadaniu venovali pedagógovia. Ale okrem toho hudbu vyhľadával aj sám, z vlastnej iniciatívy. Ako jej poslucháč aj ako jej autor. "Rodičia ma do ničoho nenútili. Hudbu a spev mám rád a chcem sa tomu venovať," vraví Juraj.

So zborom veľa cestovali a potom bolo treba doháňať školu, takže na iné veľa času nebolo,. Ale na trocha športu áno - basketbal pri dome, neskôr so spolužiakmi futbal. Aj pre speváka je dôležité, aby bol v dobrej kondícii, dodáva na vysvetlenie. "Neľutujem ten čas ani energiu, lebo hudbu zbožňujem," vyhlasuje Juraj Kuchár.

Štúdium v Paríži
Do školy ho prijali skôr, takže v deviatej triede, keď sa rozhodovalo, kam ďalej, si ešte nebol istý, čo sa s jeho hlasom stane po mutácii. Tak sa prihlásil radšej na gymnázium. Ale jeho láska k hudbe pretrvala a on pochopil, že svoju budúcnosť si predstavuje ako kariéru speváka. A vďaka talentu ho na strednú umeleckú školu prijali vo veku študenta vysokej školy.

Juraj je poslucháčom vysokej ekonomickej a na konzervatóriu spieva podľa individuálneho plánu. "Dá sa to stihnúť, ak si človek správne zadelí čas, ak vás to baví," vyhlasuje. Do Paríža si však zacestuje až v lete, aby nemusel vynechávať z vyučovania. "Vybral som si lekcie u profesora, ktorý vedie v Paríži školu vokálneho formovania a chcem si tu precvičiť techniku spevu," vysvetľuje Juraj. Potrebuje trénovať profesionálne, aby sa jeho talent mohol rozvinúť, a na to treba peniaze. Na lekcie, na súťaže, na cestovanie, aj aby ho spoznali, aby sa presadil. "Niekto svoj talent nerozvíja, lebo v určitom veku stratí záujem, niekto sa dá ovplyvniť módou a niekto možno aj pre nedostatok financií. Talent totiž potrebuje peniaze," vyhlasuje Juraj.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK