Dom mal byť pôvodne ateliérom - toto je bývanie výtvarníčky

Rodina kedysi bývala v 2-izbovom byte neďaleko Račianskeho mýta. "Žilo sa nám tam dobre, bratislavská Sibírska je staré, skonsolidované sídlisko v peknom prostredí. Keď sa nám narodilo druhé dieťa, byt nám bol už tesný." A tak Gabčovci začali premýšľať o novom bývaní. V Lamači našli malinký, 1,5-árový pozemok. "Možno to bolo osvitom svetla alebo slnkom, keď som ho prvýkrát uvidela, vedela som, že je to miesto, kde nám bude dobre."

Otvorený priestor
Najskôr premýšľali o ateliéri, ktorý mal byť v pôvodnom starom domčeku. Ten však bol vo veľmi zlom stave, a tak ho zbúrali a pustili sa do stavby nielen ateliéru, ale hneď domu. Dostať na taký malý priestor všetko, čo potrebuje rodina, plus ateliér, bol tvrdý oriešok. "Od začiatku sme mali konkrétnu predstavu, ako by mal dom vyzerať, ale konzultovali sme aj s architektom Martinom Stoličným. Naše požiadavky a myšlienky sa miešali s jeho a on bez ambícií vytvoriť vlastný projekt, ktorým by sa hrdil, naplnil naše predstavy." 
Dom má tri úrovne – dole, v teréne, je ateliér, prvé poschodie je spoločenské, na druhom sú detské izby, spálňa a kúpeľňa. Vstupná časť domu je jeden otvorený priestor. "Mali sme jasnú predstavu, chceli sme veľký svetlý spoločenský priestor, kde by sme sa necítili stiesnene." A tak je v dômyselne prepojenej obývacej časti kuchyňa, obývačka a vstupná hala. Ak niekto z rodiny potrebuje súkromie, nájde si ho v hornej, intímnej časti domu.

Moderné i historizujúce
Tak ako v živote aj tu sú veci, ktorým kedysi niekto vdýchol život a sú krásne, ale aj veci, ktoré človeka svojou novotou provokujú a vzrušujú. "V zariadení je niečo staré, historizujúce a niečo moderné – nejakým spôsobom sa k sebe priťahujú. Priestor, ktorý je v jednotnom štýle, ma unavuje. Aj keby som ho ,vyšpičkovala´ nevšednými dizajnérskymi kusmi, ktorým niet čo vyčítať. Vyhovujú mi harmonické veci, kde vždy niečo zahrá svoje sólo."

Zrkadlo, jedálenský stôl, to sú veci, ktoré si Gabčovci priniesli zo svojho 2-izbového bytu a začlenili ich do nového priestoru. Antikorová kuchyňa, ktorá je ohniskom rodiny, je laboratóriom domácej panej. Antikoro sa správa rovnako ako sklo a zrkadlo. Všetko na ňom vidieť. "Tento materiál mám rada práve preto, že je hygienický a nadčasový. Inšpiroval ma dizajn sofistikovaných, takzvaných technických a profesionálnych kuchýň. Kuchyňa je naše dielo, vymysleli sme si, ako by nám najlepšie vyhovovala, ja som ju nakreslila a dali sme ju vyrobiť. Všetko sa dá odmontovať, ak ma po rokoch omrzí, alebo ju bude treba obnoviť, môžem vymeniť jednotlivé časti. Aj barové sedenie je výborná vec, keď ráno deti vstanú, všetko mám poruke, raňajky dostanú priamo od ,pece´," chváli si srdce domu výtvarníčka.

Časť obývacieho priestoru, kde je sedačka, je osadená nižšie ako zvyšok priestoru. "Mala som potrebu, aby časť, kde sedíme, pozeráme televíziu, počúvame hudbu alebo čítame, bola trocha odsunutá od jedálne, ale aj od vstupnej haly. A nechcela som to robiť stenami či chodbami. Pripadalo nám logické urobiť ju o dva stupienky nižšie, takto sa oddeľuje, ale zároveň je súčasťou spoločného priestoru."

Prečo sa človek v tomto originálnom dome, kde na každom detaile badať ruku výtvarníčky, cíti tak príjemne? "Bývanie by malo byť o vás, človek by nemal mať pocit, že sa musí niečomu uhýbať. V byte či dome by malo byť cítiť, že tam žijete práve vy. Najzaujímavejšie sú interiéry, kde cítiť ducha jeho majiteľa," prezrádza tajomstvo harmónie svojho bývania Veronika.

Bývanie snov výtvarníčky Veroniky Gabčovej
Tento dom splnil moje sny a predstavy o bývaní. Všetko, čo je tu, malo svoj vývoj a genézu. Nakoniec sa nám podarilo dokúpiť kúsok ďalšieho pozemku, a tak sme si v obývacej časti dorobili okno. Vždy som cítila, že tu raz bude. Pretože bývanie v dome je o exteriéri, a teda aj o záhrade. 

Naj vecička
Keď som bola dieťaťom, naši známi mali v obývačke na orechovom stole porcelánovú sošku ľadového medveďa. Bola som ním fascinovaná. Výrobcovia porcelánových pisoárov značky Ditmar Urbach robili za prvej republiky aj takéto skvostné veci. Vždy som po soške medveďa túžila a programovo ju hľadala, až som ho v jednom starožitníctve objavila.

Text: Vera Hojsíková pre ravdu
Foto: Ľuboš Pilc