Presunúť na hlavný obsah

Petra Nagyová-Džerengová: Predčasná puberta

Rodinné vzťahy

Môj syn má len 12 rokov, no už je v puberte.

Tvári sa, že baby sú preňho vzduch, ale pred zrkadlom stojí pol hodiny, kým dovtedy netušil, na čo slúži hrebeň. A ráno sa aj trikrát prezlečie, aby bol zladený, hoci dovtedy by chodil v jedných nohaviciach aj rok, keby som ich z neho nestiahla. Ďalším znakom puberty je vtipkovanie na môj účet.


Napríklad večer som sa učila s dcérou a zdalo sa mi, že Klára plače. "Choď ju pozrieť," poprosím ho. O chvíľu prišiel a hovorí: "Klára spí ako zabitá, darmo ňou trasiem, štípem ju a dávam jej vankúš na tvár. Hups," zháči sa. "Žeby som ho pritlačil silnejšie?" Alebo: "Mami, neutieraj ten riad, nechal som na ňom zaschnúť Jar, nech sa pekne leskne." Keby ho uplatňoval doma, dobre. Ale on musí občas odpovedať na otázky novinárov. Ako minulý týždeň, keď som krstila novú knihu. "Ako sa správa mama, keď píše knihu?" pýta sa ho novinárka. Už som mu raz dôrazne vysvetlila, že nech si zo mňa doma strieľa, koľko chce, na verejnosti sa to nepatrí. Teo na mňa hodí pohľad, no vtedy si už mikrofón pritiahne pred ústa jeho učenlivá sestra. "Maminka stále píše a kričí na nás, aby sme boli ticho." To už Teo nevydrží a pridá sa. "Áno, musíme byť stále ticho. Maminka má v ruke dlhý bič, ktorým nás od stolíka švihá, keď povieme čo i len slovíčko." Kŕčovito sa usmejem. "On len vtipkuje. Veď píšem len vtedy, keď sú v škole." "A čo mamine knihy? Ako sa ti páčia?" položí mu radšej inú otázku. Teo pokrúti znalecky hlavou. "Sú to totálne blbiny, vôbec sa mi nepáčia." Okolie sa pochechtáva, čo Tea povzbudí ešte k väčším výkonom. "Nechápem, ako si ich niekto môže kúpiť. Ja by som si ich nekúpil nikdy." Snažím sa vysvetliť redaktorke, že ich ešte nečítal, no Teo vyzerá tak dôveryhodne, že tuším verí skôr jemu. V jej očiach sa zračí opovrhnutie: čo je to za matku? S bičom na deti! Vidieť, že uvažuje, či ma udá za fyzické týranie. V duchu sa zastrájam: veď ja ti to, Teo, vrátim.

Na ďalší deň mu volá spolužiak. Dvihnem to ja. "Teo nemôže prísť k telefónu, leží. Je chorý, z lásky, potrebuje božtek, aby sa vyliečil. Mohol by si poslať to dievča, ako sa volá..." Teo mi celý červený vytrhne telefón a vynadá. Myslím, že túto príučku si už zapamätá.

Text: Petra Nagyová-Džerengová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK