Klamstvo ako záchranné lano vzťahu?

Svätožiara je úzky profil

Byť stopercentne úprimný je jedna z najťažších vecí vo vzťahu a v živote všeobecne. Snaha o čistú hru je už častejší úkaz, ale najrozšírenejší vírus, ktorý napáda povahy, je od nepamäti luhanie. Už deti v materskej škole si skúšajú rôzne grify a keď sa tam niečo zomelie, vinníka nenájdete ani stopovacím psom. Ešte lepší tréning dáva škola, kde treba večne niečo zahmlievať, najmä v súvislosti s nesplnenými úlohami. V žiackych kolektívoch sa profilujú charaktery, dejú sa tu prvé nemilé komploty a príprava na karneval vo svete dospelých je dokonalá.
Neúspechy posilňujú...aj naše slabé stránky 
Pri prvých šťastných i menej šťastných láskach zažívame prvé sklamania a srdce si liečime ako vieme. V zrelšom veku sme už trochu skúsenejší, ale vo veciach citu nikdy nie menej zraniteľní. V duši sa vytvárajú obranné mechanizmy a s počtom vzťahových neúspechov silnie aj emočná sebeckosť. Nedávame najavo to, čo cítime a vzniká priestor na pretvárku, ale aj sebaklam. Pritom, o čo úprimnejší by sme boli k sebe i k druhým, o to jednoduchšie by sa nám hrala  hra "Život".  Ak  nič nepredstierame a predsa sa nedočkáme pozitívnej odozvy, tak nemrhajme čas a odkloňme svoje záujmy inde. Chyba v tomto prípade nebola v našom prijímači, ale nevysielali sme svoje vlny tým správnym smerom. 

Klamári – tri, dva, jedna, štart...
Niekomu je vlastné vodenie druhých za nos a nič iné nevie lepšie, no aj tu má lož krátke nohy a v pavučine klamstiev sa ich autor skôr či neskôr zamotá.  Amatérskych klamárov je ďaleko viac a keďže neklamú (ani neblbnú) bežne, nie sú ani dosť trénovaní. Preto si na nich odhalenie dlho ani nepočká. Majú smolu, že sa rýchlo prezradia a zbehlejší klamárisko je na trati dlhšie. Nikomu sa klamstvo nevyplatí, ale na to, aby sme mohli spokojne spať, treba hlavne morálne bezúhonne žiť.

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK