Kto chce klamať, potrebuje dobrú pamäť

Bez toho, aby si klamár pamätal všetky vymyslené súvislosti, bude totiž rýchlo odhalený. Možno ak by na toto myslel včas, dokázal by vykľučkovať z nutkania zavádzať a vodiť druhých za nos. To by však nesmelo dôjsť ani k podvodu. Čo by ste trénovali radšej – pamäť pre potrebu dokonalého klamstva, alebo pevnú vôľu pre čisté úmysly, konanie a svedomie?   

Studnica výmyslov nie je bezodná
Nejde tu len o klasické partnerské podvádzanie, ale hlavne o permanentné nafukovanie vecí a pridávanie im významu, aký nemajú. Klamári radi používajú vymyslené historky, aby znásobili príťažlivosť svojho verbálneho prejavu a pritiahli pozornosť. Jedna bublina plodí ďalšiu a bublifuk výmyslov je vo vzduchu. Nemusí sa v nich hneď dokonale vyznať široké okolie (čím viac informácií, tým väčší chaos a nechuť sledovať tok vašich slov), ale vy áno. Vždy sa môže nájsť niekto, kto vás chytí za slovíčko a možno aj za pačesy. A ak sa ho okolnosti priamo dotýkajú, bude chcieť pátrať po pravdivosti vašich rečí.

Simulantom sa klamať nevypláca
Klamári bývajú majstrami výhovoriek, ak potrebujú zastrieť nesplnenú úlohu alebo nejaký svoj nedostatok. Ak sa im to hodí, naopak zaklamú, že sú indisponovaní, hoci zo seba urobia kripla. Môžu na to ľahko doplatiť v situácii, ak potrebujú uznať skutočný hendikep a netradične práve vtedy nesimulujú... Opatrné okolie im to nemusí donekonečna akceptovať, najmä ak sú už ako notorickí vykrúcači prekuknutí. Nuž, trénujme pamäť, ale nie pre to, aby sme boli populárni pre schopnosť oblafnúť všetko a každého. Ale preto, aby sme zlepšili svoj život a celkovú spokojnosť so sebou samým.    

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK