Moje dieťa nepočuje, čo teraz?
Dva roky. To je vek, kedy väčšina rodičov sluchovo postihnutých detí prichádza na to, že ich dcéra alebo syn nepočuje.
Deväť z desiatich hluchých detí sa pritom rodí počujúcim rodičom. Zistenie, že sa svojmu malému prihovárajú zbytočne, býva bolestivé. Pritom čím skôr sa porucha odhalí, tým je väčšia šanca, že sa s ňou dá niečo robiť.
Ideálne by bolo do mesiaca zistiť, že dieťa nepočuje, do troch mesiacov zistiť príčinu a do pol roka prideliť vhodný načúvací aparát. Toto je však komplikované skutočnosťou, že do šiestich mesiacov vydávajú všetky bábätká vokalizované zvuky a je preto ťažké rozoznať počujúce a nepočujúce dieťa.
Na Slovensku sa od roku 2006 začalo zisťovať poškodenie sluchu už u novorodencov. Vďaka tomu sa podarilo odhaliť o 23 percent detí s poruchou sluchu viac, ako roky predtým. Nie však všetky. Preto si svoje dieťa pozorne všímajte. Pokiaľ nereaguje na hlasné zvuky vo svojom okolí, neotáča sa na ich stranu, je potrebné vyskúšať jeho reakcie. Zvoliť si však treba také miesto, aby dieťa nereagovalo na odraz v skle, vibrácie vyvolané silným zvukom alebo správanie dospelých.
Ako spoznáte, že dieťa nemá v poriadku sluch?
- Položte dieťa do postieľky. Nemalo by byť ani práve najedené, ani hladné.
- Postavte sa 2 až 3 metre od neho, v uhle od 45 do 60 stupňov. Teda tak, aby ste nestáli za jeho hlavou, ale ani tak, aby vás videlo.
- Ako zdroj zvuku použite rôzne hračky - hrkálky, bubienok. Volajte ne dieťa po mene.
- Ak opakovane nereaguje, napríklad trhnutím, plačom, otočením hlavičky, potom existuje podozrenie na poškodenie sluchu.
Vtedy by ste mali navštíviť detského lekára, ktorý preskúša sluch dieťaťa podobným spôsobom, ako ste to robili vy a odporúči vyšetrenie u odborného lekára. Foniater alebo ORL lekár prezrie sluchové ústrojenstvo dieťaťa. Použije meranie otoakustických emisií, čo je nenáročné, rýchle a presné meranie odozvy zdravého sluchu dieťaťa pomocou drobnej sondy zasunutej na okraj zvukovodu. K presnému stanoveniu prípadnej sluchovej poruchy použije lekár vyšetrenie BERA, pomocou ktorého určí závažnosť sluchového postihnutia a prognózu jeho vývoja.
Čo bude ďalej, keď sa dozvieme, že dieťa bude sluchovo postihnuté?
Prevezme ho do dlhodobej starostlivosti foniater. Vyberie pre neho vhodné slúchadlá, ktoré bude pravidelne vymieňať s ohľadom na vek, stav postihnutia a kozmetický efekt. Sluchová protetika je dnes na vysokej úrovni, dostupná je široká škála prístrojov. Nevyhnutné budú pravidelné kontroly, aby lekár dohliadol na stav sluchu dieťaťa a správnu funkciu slúchadiel. Ihneď po ich pridelení sa o dieťa začne starať logopéd, aby sa naučilo správne vyslovovať hlásky.
Logopéd sa stane dôležitým partnerom rodičov, pretože im bude poskytovať presné inštrukcie, ako s dieťaťom doma cvičiť dorozumievanie, aby mohlo splynúť so svetom zdravých vrstovníkov. Súčasne začne aj spolupráca s psychológom, ktorý pomôže rodine prijať hendikep dieťaťa. Rodina i okolie musí správne porozumieť celej veci - sluchovo postihnuté dieťa v žiadnom prípade nie je hlúpe, ani zaostalé. Je rovnako bystré a vnímavé ako ostatné deti, len má ťažšie podmienky na dorozumievanie, rozvoj reči a vzdelávanie.
Dieťa pomerne skoro treba začať vychovávať bilingválnou metódou - odozeraním z pier a posunkovou rečou. Obe reči - posunková i hovorená majú pre nepočujúce dieťa veľký význam. Posunková je nepočujúcemu prirodzenejšia, ľahšia. Nie je však veľmi bohatá, niektoré výrazy v nej celkom chýbajú. Hovorená reč je pre sluchovo postihnuté dieťa síce oveľa náročnejšia a zložitejšia, ale vďaka nej sa dieťa dokáže zaradiť do kolektívu zdravých detí.
Text: Tomáš Hladký pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK