Menší noštek pre drobnú Janku

Janka sa do tretieho kola súťaže o plastickú operáciu nosa a nosovej priehradky prihlásila takto:

Moje krajšie zajtrajšky
Môj „noštek“ sa mi od malička nepáči. Som drobné stvorenie, všetko mám malé, len tá bambuľka je akási priveľká. A ešte aj uši mi odstávajú – no to je detstvo! Rada by som si ho nechala preto trochu upraviť – hlavne zmenšiť, ak by sa dalo. Bola by som veľmi šťastná. Janka, 27 rokov.

Prečo ste sa rozhodli podstúpiť túto operáciu?

So svojím nosom som bola nespokojná už od malička a zrazu sa naskytla príležitosť, ako to zmeniť, tak prečo sa neprihlásiť:) Na súťaž Klinika krásy som narazila náhodou, pri čítaní magazínu oŽene.sk. Nevyhľadávala som plastickú operáciu, vlastne som ani presne nevedela, čo všetko to obnáša.

Túto otázku sa pýtame každej súťažiacej, keďže chceme nazrieť do pocitov pacientov pred operáciou. Vo Vašom prípade predsa len išlo o radikálnejší zásah do tváre, čo je vnímané oveľa citlivejšie, ako zásah do inej časti tela. Kedy ste začali pociťovať strach z operácie?

Stres som začala pociťovať až keď som otvorila dvere kliniky, pred tým som sa operácie vôbec nebála. Bola som dosť unavená z cesty, pretože sme cestovali až z Púchova, navyše pacient pred operáciou nemôže nič jesť ani piť, čo ma unavovalo ešte viac. Keď som však prišla do Medikliniku, bola som príjemne prekvapená prostredím a ochotným personálom. Ako každý pacient, stres som začala pociťovať po vstupe na kliniku. Vtedy to na mňa prišlo, videla som, že už sa to blíži.

Skúste nám popísať priebeh dňa, kedy operácia prebiehala.

Na predoperačné vyšetrenia, ktoré som absolvovala s anestéziológom som čakala na prípravnej izbe. Po týchto vyšetreniach som si s doktorom Očenášom z Medikliniku odkonzultovala svoju predstavu o tom, ako by mal môj nos vyzerať po zákroku – resp. po rekonvalescencii. Preto bolo potrebné priniesť si so sebou svoje fotografie – portrét a profil. Po rozhovore ma čakali prípravy na operáciu. Najskôr obviazanie nôh, čo slúži ako prevencia proti prípadnej trombóze žíl a posledný predoperačný úkon je prehltnutie upokojujúcej tabletky – no rozdiel v nálade som nezaregistrovala:) Nasledoval prevoz na operačnú sálu, kde to už nadobudlo rýchly spád – napichnutie anestéziologického roztoku, doktor mi zmeral nos a následne som cítila účinky anestézie. Bolo to celkom rýchle.

Aké to bolo po prebudení , pociťovali ste po operácii bolesti?

Prekvapujúco vôbec žiadne, dokonca som dostala aj lieky na bolesť, ale po celý čas mojej rekonvalescencie som nepotrebovala ani jednu tabletku

Ako dlho trvá rekonvalescencia po takomto zákroku?

Záleží od toho o aký typ operácie ide. V prípade, ak nie potrebné lámať kosti (v prípade zužovania špičky nosa), je pacient uzdravený rýchlejšie. Nos je prelepený páskou, rekonvalescencia trvá približne týždeň a pacient môže ísť na verejnosť, či do práce. V mojom prípade bolo potrebné nos vyformovať, čo obnáša lámanie kostí. Dlahu na nose som musela nosiť dva týždne. Až potom mi doktor mohol vybrať štichy. Samozrejme v tom období bol nos stále opuchnutý. Opuch mizne až po troch až štyroch mesiacoch. Niekedy to trvá až rok, kým sa dostane do želaného tvaru.

Koľko už ubehlo od Vašej operácie?

Je to už pol roka.

Ako ste spokojná s operáciou?

Som spokojná, pretože nos je zboku veľmi pekný.

Všimlo si túto zmenu okolie?

Ľudia, ktorí nevedeli o mojej operácii si zmenu nevšimli, pretože môj nos vyzerá z pri pohľade spredu rovnako, ako pred zákrokom. Zmena je viditeľná len z profilu. S doktorom sme sa dohodli, že nepôjde o veľkú zmenu.

Nebol niekto z rodiny alebo Vášho okolia proti tomu, aby ste podstúpili operáciu.

Rodina aj môj priateľ ma po celý čas podporovali. Najväčšie obavy mala len moja mama:), ale to je predsa samozrejmé, to sú mamy.

Ďakujeme za rozhovor
redakcia magazínu oŽene.sk