Virtuálny svet prináša riziká
Obeťami kyberšikanovania je až polovica školákov, k týraniu sa v istom prieskume priznal každý tretí.
Prípady, keď deti nakrútia svojich spolužiakov v smiešnych situáciách a potom to zverejnia na internete, nie sú ojedinelé ani u nás. Rodičia navyše o nástrahách moderných technológií často ani netušia.
"Dieťaťu dávame mobilný telefón s tým, aby sme boli informovaní, ako sa má a kde sa nachádza. Menej rodičov si však už položí otázku, či dieťa mobil používa bezpečne. Koľkí vedia, čo dieťa s mobilom či počítačom robí? Každý rodič by sa mal z času na čas, najmä pokiaľ ide o mladšie deti, pozrieť, čo sa nachádza v telefóne či počítači jeho dieťaťa. A stojíme tak pred dilemou, ako zabezpečiť právo dieťaťa na súkromie na jednej strane a niesť zodpovednosť za dieťa na strane druhej," hovorí psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.
Už desaťročné deti majú často v mobilnom telefóne aj internet. "Majú pripojenie na internet, fotia, robia videá, ktoré dokážu zavesiť na internet. Rodičia však vidia najväčšie riziká v strate telefónu, vo vysokých účtoch zaň či za internet. O oveľa nebezpečnejších rizikách, z ktorých najrozšírenejšia je kyberšikanovanie, pritom často ani netušia," prízvukuje. "Deti si riziká neuvedomujú, treba ich o nich poučiť," hovorí psychologička. Ako ďalej hovorí, pedofília, pokiaľ ide o vyhľadávanie si obetí cez internet, sa u nás, našťastie, zatiaľ nevyskytuje, v zahraničí je však bežná. "Až 83-percent detí však chatuje a starší ako štrnásťroční si aspoň raz pozreli nevhodnú stránku, čo je alarmujúce," dodáva. "Vyskytol sa však prípad, keď matka odhalila stránku svojej dcéry o anorexii. Dievčatá si navzájom vymieňali skúsenosti s hladovaním a dávali si návody, ako prežiť bez jedla," vraví. Internet je anonymný priestor, rodičia by jeho používanie mali mať pod kontrolou. Musia dieťaťu povedať, že chcú vedieť, s kým komunikuje, aké stránky si prezerá. A hovoriť o rizikách. Ak je rodič technický zdatný, mal by isté stránky zablokovať.
Rodič by si mal svoje dieťa všímať. Pri akejkoľvek zmene v správaní musí začať pátrať. "Deti nemajú rady zmeny, nerobia ich len tak, robia ich z nejakého dôvodu," hovorí psychologička. "Čím sú staršie, tým sú ich aktivity na internete rozmanitejšie. Mladšie tu hľadajú predovšetkým zábavu, kým pre staršie je to aj prostriedok na zoznamovanie sa, komunikáciu," hovorí.
Aj výskum Slovenské deti a riziká virtuálneho priestoru, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, odhalil, že až 19 % detí sa stretlo s nejakou formou virtuálnej agresivity. Len 11 % z tých, ktoré sa museli vyrovnávať s následkami šikanovania, násilia a obťažovania, však požiadalo o pomoc kamaráta, rodiča, učiteľa alebo psychológa. Zvyšných 89 % sa s nimi vyrovnávalo samo.
Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK