Čo možno usudzovať o človeku na základe rýchlosti, akou hovorí?

Pri posudzovaní hovoriaceho na základe rýchlosti (tempa) prejavu si treba uvedomiť, či človek hovorí rýchlo, respektíve pomaly stále, alebo len momentálne, keď zmenou rýchlosti reči reaguje na špecifickú situáciu. Ľudia, ktorí hovoria rýchlo stále, sú zvyčajne rýchli v posudzovaní situácie a v reagovaní na ňu. V dôsledku toho nie sú často opatrní, ale konajú impulzívne a nerozvážne. Rýchlou rečou  môžu kompenzovať svoju neistotu, poukazovať na zlé sebahodnotenie, nervozitu a na neprimeranú snahu získať si pozornosť. Rýchlu reč ako reakciu na momentálnu situáciu zvyčajne spôsobuje prekvapenie, šťastie, nervozita, netrpezlivosť, úzkosť, neistota, podráždenosť, strach, hnev, snaha presvedčiť partnera či pristihnutie pri klamstve.

Ľudia, ktorí hovoria pomaly stále, sa buď cítia príjemne, pohodlne, alebo majú fyzické či mentálne indispozície vyjadrovať svoje myšlienky. Pomalšie hovoria aj ľudia, ktorí dobre neovládajú jazyk. Učitelia, duchovní a vôbec rečníci, ktorí často prednášajú početnému publiku, si osvojili pomalé tempo prejavu, čo niekedy prenášajú aj do každodennej komunikácie. Pomalá reč ako reakcia na momentálnu situáciu  môže napríklad znamenať to, že hovoriaci hlboko premýšľa, klame, je znepokojený, zmätený, smutný, zarmútený, unavený, chorý, znudený, pod vplyvom drog alebo alkoholu.

Či už dlhotrvajúca rýchla reč, alebo dlhotrvajúca pomalá reč poslucháča unavuje. Striedanie rýchlostí má pozitívny efekt na množstvo prijatých a zapamätaných informácií, na kvalitu interpersonálneho vzťahu počúvajúceho k hovoriacemu, ako aj na udržanie záujmu o predmet rozhovoru. Počúvajúci charakterizuje hovoriaceho, ktorý nemení rýchlosť reči, ako nudného, kým toho, kto mení rýchlosť prejavu, pokladá za aktívneho človeka.

Text: Oľga Škvareninová pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu