Neskrývajme sa v partnerovom tieni

Nevzdávajme sa svojej tváre 

Treba si veriť, nerobiť z partnera hovorcu dvojice a zo seba nemluvňa. Nemôžeme sa na neho predsa zavesiť a cítiť istotu len vtedy, keď je vedľa nás. To z nás urobí iba prívesok bez názoru, čo môže byť veľmi frustrujúce . A aj partner potrebuje občas barličku, o ktorú sa môže oprieť. Ak mu takúto oporu nebudeme vedieť poskytnúť, nečakajme vo vzťahu veľkú úctu, ale ani rešpekt od okolia. Bez vedomia si svojich kvalít stratíme vlastnú tvár.    

Koľko ľudí poznáme, toľkokrát sme ľuďmi 
Zamilovaný človek nevidí niekedy nič a nikoho okrem svojej lásky. Je skvelé vedieť udržať oheň aj po pár rokoch strávených s jedným partnerom, ale neberme to ako náhradu za celý okolitý svet. Treba si rozširovať obzor, spoznávať svet, nových ľudí, ich názory, konfrontovať s nimi pohľady na veci. Preniknúť do nových  horizontov čo sa týka vedomostí, skúseností, humoru, filozofie, možno aj vierovyznania, národnosti či sexuálnej orientácie.   

Keď vzťahu chýba kyslík
To, čo býva príčinou hustej atmosféry, je prílišné upätie na partnera, vzdanie sa svojho životného priestoru v jeho prospech. Alebo požiadavka, aby on dýchal iba pre nás, čím vzťahu zákonite musí dochádzať kyslík. A bez toho sa fungovať nedá... Partner má byť hlavne ten, od koho môžeme prijať pohladenie, keď je nám ťažko, zdieľať s ním svoju radosť, keď je duša veselá. A je prirodzené aj opätovať mu pochopenie, podporu a pomoc. Buďme vo vzťahoch veľkodušní, neotročme a nezotročujme. 

Text: Monika Schönová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK