Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
Nie, nechcem.... (dosaďte čokoľvek). Fuj, ja to jesť nebudem. A ja tú hračku chcem.
Za týmito slovami zvyčajne nasleduje divoký plač alebo hádzanie sa o zem. Najhoršie je to vtedy, ak sa tak stane v obchode a odrazu vás sleduje celá predajňa.
Jedni vravia, moje dieťa by toto nerobilo. Iní naopak tvrdia, nech mama hračku kúpi a bude mať s ratolesťou pokoj. Ďalší by "capartovi" uštedrili na zadok. Ako však nájsť hranicu, aby ste si zachovali autoritu a zároveň udržali psychickú pohodu? Dá sa to vôbec?
Spýtali sme sa mamičiek, ako ony zvládajú obdobie vzdoru:
Ivona Kováčová (30), Bratislava
Aj môj syn Tomáš to na mňa "skúšal". Začalo sa to, len čo dovŕšil tri roky. Najskôr si niečo vypýtal, potom to nechcel. Zásadne sa odmietal obliekať vtedy, keď sme sa najviac ponáhľali. Trvalo to skoro mesiac a ja som bola z neho fakt "na prášky". Vtedy sa mi osvedčila jedna metóda, pre niekoho možno nevýchovná, nám však zabrala. Stačilo, aby som Tomáška začala ignorovať (samozrejme, v medziach možností). Keď začal jačať, robila som sa, že ho nepočujem. Po "záchvate" som si ho vzala k sebe a spýtala sa, či mu to pomohlo. Pokrútil hlávkou. A onedlho pochopil, že takto to na mňa nefunguje.
Andrea Košťálová (28), Nitra
Naša malá tiež máva občas záchvaty plaču. Teraz má dcérka 23 mesiacov a z milého dieťaťa sa za pár týždňov stal poriadny čertík. Na všetko odpovedá "NIE" (asi je to jej najobľúbenejšie slovo) a keď má zlý deň, plače dovtedy, kým to, čo chcela, nedostane. Dokonca i vtedy, ak všetko dostane. Ak má totiž svoj negatívny deň, nepomáha nič. Jedna vec sa nám však osvedčila. Pri hysterickom záchvate alebo silnom plači si ju jednoducho k sebe pritúlim a pevne stisnem. Zvyčajne sa upokojí.
Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
