Maxim E. Matkin radí: Priateľ má problém s mojím vekom

Vo svojom živote – a to mám 43 rokov – som nemala veľa šťastia na skutočnú lásku. Mala som dva šesťročné vzťahy, ktoré boli fajn, ale nebolo to ono. A potom prišiel Tomáš. Stretli sme sa v zahraničí. Keď som ho spoznala, povedala som, je super, je úžasný, len škoda, že o 11 rokov mladší. Presvedčil ma však, že je už veľký, vie do čoho ide, vie, koľko mám rokov a nevadí mu to. Uverila som mu. Všetko bolo super. Hneď ma zoznámil so svojou rodinou a zoznámil sa s mojou. Zoznámil ma s kolegami. Brával ma na všetky akcie a tiež chodil na tie moje. Snívali sme o tom, že chvíľu budem pracovať a potom pôjdem na materskú, prípadne pôjde on, ak by to bolo výhodnejšie. Hovoril o tom verejne. Boli sme spolu štyri roky. Žili sme si krásne až na posledný polrok. Začal byť trochu utiahnutejší, ale keď som sa pýtala, čo sa deje, povedal, že má pocit, že sa vraj viac snaží v našom vzťahu než ja a že potrebuje viac priestoru. Tak som sa viac snažila. A potom to prišlo. Jeden víkend mi povedal, že sa chce rozísť. Že si potrebuje urobiť poriadok v hlave. A že nech si nájdem iné bývanie. Veľmi ma to zobralo. Odsťahovala som sa. Keď som potrebovala vymaľovať, ponúkol sa, že príde. Odkedy s ním nebývam, každý deň mi volal alebo napísal esemesku. Ale takú všeobecnú. Od jeho kolegov viem, že už má inú – nejakú kolegyňu. Na narodeniny mi kúpil darček. Mám u neho nejaké veci, sám navrhol, aby som si ich tam nechala. A teraz asi to podstatné, čo si myslím, že je dôvod. Aj keď mi tvrdil, že je s mojím vekom uzrozumený, nikomu, ani rodičom, nepovedal, koľko mám rokov. Vždy to nejako uhral a nepovedal. Viem, že také vzťahy existujú, ale čo s tým. Akosi neviem na neho zabudnúť. Tak som mu napísala, že nechcem, aby sme si volali, že ma to zraňuje. A tak mi prestal písať. Poraďte mi, prosím, čo ďalej.

Aby mal človek vzťah s niekým, kto nespĺňa úplne štandardné kritériá "toho akurátneho“ partnera pre seba, na to potrebuje okrem lásky aj odvahu čeliť nadbytočným otázkam a prehnanej pozornosti okolia. Všetci tí, ktorí už milovali cudzinca, matku či otca viacerých detí, niekoho primalého, priveľkého, pristarého, primladého či prichorého, teda priveľmi iného než je on sám, vedia, o čom hovorím. Na druhej strane je tiež pravda, že väčšina rozdielov sa časom stáva menej dôležitými a viditeľnými než na začiatku. Láska, zvlášť tá viacročná veci znormálňuje a posväcuje. Vy ste spolu žili štyri roky. Ak vám bolo naozaj dobre, vekový rozdiel pravdepodobne nebol niečím, čo by ste riešili. Dokonca som presvedčený, že o vašom dátume narodenia Tomáš okolie neinformoval nie preto, že by sa zaň hanbil, ale preto, že si chcel ušetriť kopu dobre mienených rečí, ktoré by ste si museli vypočuť. Mňa by skôr zaujímalo, prečo ste teda nešli na tú materskú, keď ste o tom obaja snívali, na čo ste ešte čakali? Možno tá vaša neschopnosť urobiť nezvratné rozhodnutie odrážalo podvedomé pochybnosti, že vám to nemusí nakoniec vyjsť. Nie kvôli veku. Kvôli tomu, že aj za zdanlivým idylickým spoločným životom môže byť tušenie disharmónie. Teraz ste sa rozišli. Vy trpíte a váš priateľ chce byť s vami v kontakte. Urobili ste dobre, že ste sa od neho odstrihli, aspoň na nejaký čas potrebujete pokoj a nie sa zmietať v nádeji, že sa to snáď vráti do starých čias. A už nepremýšľajte o tom, či za to všetko môžu vaše roky navyše. Môže za to život, rozdielna rýchlosť dvoch vlakov idúcich popri sebe. Ako ďalej? Tak ako milióny ľudí, ktorých práve niekto milovaný opustil: nadýchnuť sa a začať odznova. Raz možno prídete na to, že to takto bolo z nejakého dôvodu dobre.

Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk alebo list na adresu redakcie na meno Maxim E. Matkin. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený.

Text: Maxim E. Matkin pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK