Ideálna strava nemá byť asketická

Podľa odborníka na výživu Petra Minárika z Centra zdravia a výživy Onlife nie veľmi drasticky. Pomer jednotlivých zložiek potravy sa podľa neho počas života človeka príliš nemení. Akurát s narastajúcim vekom stačí ľuďom prijímať menej energie (kalórií).

 
Existuje akási univerzálne vyvážená zdravá strava? 
Určite áno. Stačí, keď si na internete nájdete dokument Výživové odporúčania pre obyvateľstvo Českej republiky z roku 2009, a v ňom nájdete presne popísané, aké množstvá jednotlivých živín by mal človek denne prijať, aby u seba znížil riziko rôznych civilizačných ochorení. Tieto čísla sú v súlade s výživovými cieľmi, ktoré schválila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). 

Mení sa nejako podiel jednotlivých zložiek zdravej výživy vzhľadom na vek alebo na to, či osoba pracuje fyzicky alebo duševne? 
Zmeny sú najmä v odporúčanom príjme energie. Kým napríklad mladá žena potrebuje denne 9 500 kJ, žena v strednom veku už len 8 500 kJ a staršej žene k zdravej životospráve postačí aj 7 500 kJ. Takisto napríklad rovnako starý muž, ktorý má namáhavú fyzickú prácu, potrebuje logicky viac energie, ako jeho rovesník so sedavým zamestnaním. Keď však hovoríme o pomere bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov a iných zložiek potravy, ten sa ani vzhľadom na vek, ani pri rozdielne namáhavej práci výrazne nemení. Sú aj výnimky, napríklad u vrcholových športovcov, ale to sú osobitné prípady.
 
V našom prieskume sa obsah chladničiek ľudí žijúcich v meste a na dedine príliš neodlišoval. Aké sú vaše skúsenosti? Stravujú sa zdravšie ľudia v mestách či na vidieku? 
Predovšetkým by som rád zdôraznil, že aj z vlastných skúseností viem, že nijaké zovšeobecnenie neplatí stopercentne. Vždy existujú výnimky. Neviem, či je nejaký veľký rozdiel v stravovaní ľudí na vidieku a v mestách, ale badám, že stravovacie návyky sa značne líšia vzhľadom na vek a čiastočne závisia aj od profesie a stupňa dosiahnutého vzdelania. Mladí ľudia sa väčšinou stravujú zdravšie ako generácia ich rodičov a prarodičov. Najmladšia generácia oveľa častejšie siaha po nízkotučných produktoch, rybách, ovocí, zelenine... Zdravšie jedlá nájdete tiež častejšie na tanieri človeka so stredným a vyšším vzdelaním, hoci, ako som už povedal, neplatí to vždy.
 
Ľudia, ktorí túžia po štíhlejšej postave alebo chcú len žiť zdravšie, spravia vo svojej chladničke neraz radikálne zmeny. Časť potravín bez milosti vyhodia. Sú takéto rázne zmeny v poriadku? 
Radikálne obmedzenia nejakej zložky stravy nikdy nie sú namieste. Často sa stretávam napríklad s tým, že niektorí ľudia nemilosrdne vyradia mlieko a niekedy aj ďalšie mliečne výrobky, čo určite nie je zdraviu prospešné. Takéto rázne riešenia neprinášajú ani nijaký trvalý efekt pri redukcii hmotnosti. Ani pri redukčnej diéte nesmie chýbať žiadna zo základných zložiek výživy potravy. Tak napríklad tuk je síce živina s najväčšou hustotou energie (38 kJ/100 g) v porovnaní s bielkovinami (17 kJ/100 g) a sacharidmi (17 kJ/100 g), napriek tomu nesmie chýbať v redukčnom jedálnom lístku. Všetko je otázkou primeraného množstva.

Niektorí ľudia sú presvedčení, že keď otvoria svoju chladničku, ich podvedomie im automaticky vytvorí chuť práve na tú zložku potravy, ktorá ich organizmu chýba. Skrátka, že telo má schopnosť samo si vypýtať to, čo by potrebovalo. Je to podľa vás pravda? 
Viem, že takáto teória môže znieť lákavo, je to však len mýtus. Napríklad chuť na sladké nevyvolá fakt, že telu chýba cukor, ale skôr ho spôsobí zapamätaný stav pôžitku zo sladkej chuti, hedonický pocit, slasť. Každý človek má tendenciu opakovať staré a známe pôžitky... Určite sa pri zostavovaní jedálnička netreba riadiť len tým, na čo má človek práve chuť. Na druhej strane, netreba si to ani odopierať. V rozumnej miere sa dá jesť všetko, niekedy si ani netreba niektoré jedlo úplne odriekať, stačí ho vhodne upraviť alebo nahradiť Povedzme použiť odtučnený tvaroh namiesto šľahačky alebo mascarpone pri príprave tiramisu. Výživná a vyvážená strava nemá byť asketická. Človek nesmie v nijakom prípade trpieť hladom!

Pôvodná kolekcia fotografií obsahu chladničiek, ktorá vznikla v Spojených štátoch, mala názov Sme to, čo jeme. Čo je podľa vás pravdy na takomto výroku? 
Z vonkajších, teda negenetických faktorov, ovplyvňuje výživa a životný štýl zdravie človeka až na šesťdesiat percent. Z tohto hľadiska má ten výrok niečo do seba. A či ovplyvňuje aj momentálnu náladu človeka? V tomto smere by som úlohu stravy veľmi nepreceňoval. Hoci... kto má po chutnom a vynikajúcom jedle zlý pocit?

Text: -mč- pre magazín Pravdy
Foto: archív