Pohyb účinkuje na depresiu rovnako ako lieky

Jeho metóda nestojí nič a narozdiel od antidepresív, za ktoré napríklad Američania zaplatia ročne desať miliónov dolárov, nemá ani vedľajšie účinky v podobe porúch spánku, zvracania, triašky a hmotnostných výkyvov. Ide o obyčajný pohyb.

Už v 70-tych a 80-tych rokoch sa vykonávali štúdie, ktoré preukázali, že ten, kto cvičí, nepodlieha depresie v prítomnosti a chráni sa pred ňou aj v budúcnosti. Štúdia vykonaná pred jedenástimi rokmi na Dukeovej univerzite preukázala, že cvičenie aerobiku malo na pacientov s depresiou rovnaké účinky ako antidepresívum Zoloft, za ktorý firma Pfizer až do roku 2006, keď jej vypršala výrobná licencia, utŕžila ročne tri miliardy dolárov. 

Minulé výskumy monitorujúce vplyv telesného pohybu boli síce krátkodobé, ale všetky potvrdili, že cvičenie zlepšuje náladu. Nielenže zmierňuje symptómy depresie, ale nedovoľuje im vrátiť sa.

Molekulárni biológovia a neurológovia potvrdili, že cvičenie vyvoláva v mozgu rovnaké chemické pochody ako antidepresíva - reguluje kľúčové látky dôležité pre prenos vzruchov medzi neurónmi, serotonín a noradrenalín. Profesor neurológie Philip Holmes s kolegami dokázal, že cvičenie už za niekoľko týždňov môže ovplyvniť gény, ktoré zvyšujú hladinu neuropeptínu galanínu, ktorý má vplyv na reguláciu noradrenalínu a hrá úlohu pri reakcii na stres.

Vďaka cvičeniu mozog vykazuje menší stres na nový podnet. Napríklad mozog reagoval podobnejšie na stres v podobe zabudnutej schôdzky či pri probléme s parkovaním. "Zdá sa, že pre človeka je cvičenie normálnejšie a prirodzenejšie ako vysedávanie," povedal Holmes. Človek nie je stvorený na celodenné sedenie v tesných miestnostiach a jeho mozog nie je prispôsobený na život bez fyzickej aktivity.

V ďalších výskumoch sa preukázala súvislosť cvičenia so zvýšenou produkciou mozgového neurotrofického faktoru, čo je látka, ktorá podporuje rast a stálosť mozgových buniek. Smits, ktorý prednáša na Južnej metodistickej univerzite v Dallase, poukazuje na to, že depresívni pacienti pocítia vplyv cvičenia už po polhodine, takže depresia potom prestáav byť prekážkou aktivite a stane sa dôvodom k ďalšiemu cvičeniu. Účinky sú tu rýchlejšie a preukázateľnejšie než napríklad u pacientov, ktorí sa pohybom snažia znížiť váhu.

Zatiaľ nie je jasno v tom, u koho cvičenie na depresiu zaberá a v akej dávke. V knihe Cvičením proti úzkosti a poruchám nálady Smits s kolegom Michaelom Ottom odporúča miernu polhodinovú záťaž päťkrát týždenne alebo intenzívne polhodinové cvičenie trikrát týždenne. To sú overené fungujúce dávky.

"Nedokážeme povedať, že čím viac, tým lepšie. Je možné, že účinnejšie by bolo menej, ale my to skutočne nevieme," povedal Smits. Nie je ani jasné, či na depresiu pôsobí aj taký pohyb ako vzpieranie, ani či je cvičenie účinné v prípade ťažkých depresií.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK