Pán doktor, prosím si antibiotikum!

Keď sa po druhej svetovej vojne rozšírili po svete, chvíľu to vyzeralo, že ľudstvo v boji proti choroboplodným zárodkom zvíťazilo. Osemdesiat rokov po objavení penicilínu však nastala "postantibiotická éra", v rámci ktorej bojujeme proti antibiotickej rezistencii. Znamená to, že mnohé mikróby sa stali voči antibiotikám odolnými.

Antibiotiká patria medzi najčastejšie predpisované lieky na svete. Ich nadmerné užívanie však spôsobuje, že sa voči niektorým baktériám stávajú neúčinnými. Áno, baktériám. Antibiotiká sú totiž lieky, ktoré zabíjajú výlučne baktérie, proti vírusom sú neúčinné. Baktérie sú jednobunkové mikroorganizmy, ktoré sa na rozdiel od vírusov vedia množiť aj mimo živého organizmu.
Podľa odhadov sa až 80 percent antibiotík používa na liečbu infekcií dýchacích ciest. Tieto infekcie sú až vo vyše 70 % vírusového pôvodu! Dospelí ochorejú priemerne 2,5-krát ročne na nejakú infekciu dýchacích ciest, deti až 4- až 8-krát, v lete nevynímajúc.

Najpesimistickejšie štúdie hovoria, že vyše polovice antibiotík lekári predpisujú zbytočne. Nesprávne a opakované užívanie antibiotík spôsobuje nárast odolnosti baktérií proti týmto liekom. Antibiotiká treba užívať len v odôvodnených prípadoch, nepredpisujú sa pri každej horúčke, ako si to želajú niektorí pacienti. Navyše, najmä medzi mladými ľuďmi je tendencia nedodržiavať pokyny pri liečbe, často antibiotiká nedoužívajú, lebo sa cítia lepšie. Aj to spôsobuje, že zvyšovanie rezistencie na antibiotiká je veľkým problémom súčasnosti. "Strata účinnosti antibiotík naozaj hrozí. Ich správne predpisovanie je zdravotníckou prioritou," povedal pred časom MUDr. Vlastimil Jindrák, primár Oddelenia klinickej mikrobiológie a antibiotickej stanice pražskej nemocnice Na Homolke. Podľa neho na antibiotickú rezistenciu najčastejšie doplácajú vážne chorí pacienti.

"Strata účinnosti antibiotík môže v ich prípade viesť k zlyhaniu liečby. Ide najmä o pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, po transplantáciách a iných zložitých chirurgických výkonoch." Príkladom voči antibiotikám rezistentných baktérií sú najmä streptokoky, pneumokoky a hemofilus, tri dominantné vyvolávatele akútnych infekcií! Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou spotrebou antibiotík. V rámci Európy patríme do prvej šestky. Minulý rok sa nimi liečilo až 44 percent pacientov, takže možno povedať, že ich užívala takmer polovica Slovákov, ktorí ochoreli.

Čo je to CRP
Antibiotiká nie sú lentilky. V poslednom období sa zodpovednosť ambulantných lekárov pri predpisovaní antibiotík vo všeobecnosti zvyšuje. Mnohí už vlastnia prístroj na meranie CRP, čiže C-reaktívneho proteínu, ktorý z kvapky krvi z prsta v priebehu dvoch-troch minút zistí závažnosť zápalových zmien v organizme. Vďaka nemu lekár nenasadí antibiotiká napríklad pri horúčkovom ochorení spôsobenom vírusmi. V ambulanciách slovenských pediatrov by sa tieto prístroje od budúceho roka mali stať dokonca povinnou výbavou. Prístroj sa môže použiť aj na monitorovanie účinnosti liečby. CRP je totiž bielkovina akútneho zápalu, čiže veľmi citlivý zápalový parameter. Je súčasťou reakcie akútnej fázy imunitného obranného systému. Jeho hladina sa v krvi zvyšuje pri všetkých druhoch bakteriálnych zápalových procesov, a to už za 6-12 hodín od začiatku zápalu.

Najčastejšou otázkou, ktorú teda lekári riešia vo svojich ambulanciách, je to, či ochorenie spôsobuje vírus, alebo baktéria. Dá sa to odhadnúť aj podľa určitých prejavov ochorenia - prítomnosti hnisu, sfarbenia hlienov, typu sčervenania sliznice. Lekár by mal stanoviť správnu diagnózu a určiť pôvodcu infekcie. To sa dá len vtedy, ak odošle vzorky sterov do laboratória. Tam sa dá zistiť aj citlivosť mikroorganizmu na konkrétny druh antibiotika. Najpresnejšie totiž účinkuje cielená antibiotická liečba, využíva sa predovšetkým pri liečbe chronických infekcií.
Pri akútnom ochorení je postup obyčajne taký, že kým prídu laboratórne výsledky, lekár volí antibiotikum s potrebnými vlastnosťami na základe očakávaného, odhadovaného spektra patogénnych mikroorganizmov. V tomto prípade ide častejšie o širokospektrálne antibiotiká pôsobiace na viacero typov baktérií. Také však majú aj viac nežiaducich účinkov, napríklad v podobe ničenia črevnej mikroflóry a následnej hnačky.

Dávku liekov vždy doužívať
Keďže vývoj v oblasti liečiv stále napreduje, vznikajú aj nové generácie antibiotík. Čím novšie antibiotikum máme, tým vyššou generáciou ho označujeme. Okrem toho, že antibiotiká rozdeľujeme na úzko- a širokospektrálne, podľa šírky palety mikroorganizmov, na ktoré pôsobia, rozdeľujú sa aj na skupiny podľa toho, ako zabraňujú rastu a životu baktérií: penicilíny, tetracyklíny, sulfonamidy, cefalosporíny, makrolidy, chinolóny... Známa rezistencia vzniká najmä na staršie antibiotiká ako penicilín alebo amoxicilín. To však neznamená, že sa tieto lieky nepoužívajú, klasický Flemingov penicilín sa ešte stále používa pri streptokokovej angíne. Pacient však naň nesmie byť alergický.

Veľmi populárne sú "antibiotiká na tri dni", azitromycín so širokým spektrom účinku proti mnohým kmeňom mikroorganizmov, ktorý má navyše tú výhodu, že sa užíva len raz denne. Nie pri všetkých druhoch infekcií je však vhodné jeho trojdňové podávanie. "Trojdňové podávanie je vhodné napríklad v prípade infekcie moraxellou, pri hemofilovej infekcii však takáto dĺžka liečby nestačí," vysvetľuje imunologička prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc.

O užívaní antibiotík zásadne rozhoduje jedine lekár. Každý pacient by mal vedieť, že predpísanú dávku liekov treba vždy dobrať, inak choroboplodné baktérie prežijú a môžu sa stať odolnými voči lieku. Efekt podaného antibiotika sa často prejaví o dva-tri dni, takže naň treba počkať a nedožadovať sa iných, silnejších antibiotík v priebehu krátkeho časového intervalu. Antibiotiká sa nesmú kombinovať s alkoholom, pri niektorých nemožno jesť citrusové plody, iné zapíjať mliekom, ďalšie môžu byť fototoxické, preto sa počas ich užívania treba vyhýbať slnku. Dôležité je dôkladne si prečítať príbalový leták. Po antibiotickej liečbe (niekedy už v jej priebehu) sa často odporúča užívať probiotiká na obnovu črevnej mikroflóry. Konkrétne skupiny antibiotík, napr. makrolidy, však ničia niektoré druhy probiotík. Preto je dobré poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom, inak pacient do kúpy probiotika zbytočne investuje. Zvýšená konzumácia vitamínu C podporí účinnosť antibiotika zvýšením obranyschopnosti tela.

Text: Biba Biela pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK