Presunúť na hlavný obsah

Najmocnejších žien vo svete pribúda, pridalo sa aj Slovensko

Kariéra

Keď Nina Bangová v roku 1924 získala v dánskej vláde rezort školstva, bola to historická udalosť.

Stala sa prvou ženou vo svetových dejinách, ktorej patril titul ministerka v demokratickom štáte. Pred jedenástimi rokmi dokonca vznikla vláda, v ktorej sa muži po prvý raz ocitli v menšine. Bolo to vo Švédsku. V roku 2007 ho napodobnilo Fínsko, keď 60 percent ministerských kresiel obsadili ženy.

V súčasnosti pribúda žien aj ako šéfok vlád a hláv štátov. Zásluhou volebného úspechu Ivety Radičovej je teraz vo svete deväť premiérok. Keby vlani uspela ako vyzývateľka Ivana Gašparoviča, prezidentiek by teraz celkovo bolo desať.

Ak k prezidentkám a premiérkam pripočítame ešte generálne guvernérky (napríklad v Kanade), výjde z toho, že ešte nikdy v demokratických krajinách nevládlo toľko žien. Hlavné slovo im patrí až v osmine štátov na svete.

Pridá sa aj Brazília?
Ženy demokraticky zvolené za prezidentky sa objavujú aj na juhoamerickom kontinente. Argentína, Čile, Kostarika. Pridá sa aj krajina s najväčšou ekonomikou v Latinskej Amerike? Je to celkom možné, pretože obľúbenkyňa dosluhujúcej brazílskej hlavy štátu má nádej vymeniť ho v úrade. Voľby v Brazílii sa uskutočnia na jeseň a Dilma Rousseffová si udržiava šancu vystriedať Lulu da Silvu. "Ak sa nerozhodne v prvom kole, potom v druhom by za ňu hlasovalo 45 percent voličov," informovala o prieskume verejnej mienky agentúra Reuters. Jej hlavného súpera Josého Serru by podporilo 47 percent opýtaných s jasným názorom.

Rousseffová, ktorá má 62 rokov, robila šéfku prezidentskej kancelárie, da Silva si ju vybral ako svoju nádejnú nástupkyňu. "Ak ma zvolíte, úrad budem vykonávať s dušou a srdcom ženy. Som presvedčená, že Brazília je pripravená mať ženu za prezidentku," citovala ju stanica BBC. Rousseffová chce pokračovať najmä v boji proti chudobe. Má európsky pôvod, pretože otec bol prisťahovalec z Bulharska.

Nový pokus vo Francúzsku
Prezidentské voľby v krajine galského kohúta sa uskutočnia o dva roky. Opoziční socialisti si už brúsia zuby, že Sarkozymu vrátia prehru svojej minulej kandidátky Ségolene Royalovej, ktorú v druhom kole porazil rozdielom šiestich percent. Čo nezvládla ona, mohla by dokázať Martine Aubryová. Je vysoko pravdepodobné, že v straníckych primárkach sa rozhodne medzi ňou a Dominiqueom Strauss-Kahnom, ktorý riadi Medzinárodný menový fond.

Royalová vyhlásila, že kandidovať nemieni. "Nechcem sa postaviť proti dvom hlavným lídrom strany. Ak vzniknú spory, potom nemôžeme zvíťaziť," poznamenala v rozhovore pre rozhlasovú stanicu BMF. Dodala, že je pripravená podporiť Aubryovú. Niekdajšia ministerka práce oslávi v auguste 60. narodeniny a okrem vedenia Socialistickej strany pôsobí aj ako starostka v meste Lille.

Česko - Slovensko 0 : 0
Keď vlani staronový predseda Európskej komisie skladal svoj tím, žiadal členské štáty EÚ, aby mu ponúkli viac žien. Stalo sa, ale v skromnej miere, takže José Manuel Barroso určite nemohol byť spokojný. Rovnakou zásadou sa zrejme neriadili, alebo skrátka neuspeli noví šéfovia vlád v Česku aj na Slovensku.
Hoci Iveta Radičová sa zapíše do slovenských dejín ako prvá premiérka, bude mať len jednu ministerku. Aj predošlá vláda Roberta Fica bola minimálne ústretová voči ženám v ministerských kreslách - Vieru Tomanovú ako šéfku rezortu práce a sociálnych vecí iba na krátky čas doplnila Zdenka Kramplová, ktorá viedla pôdohospodárstvo.

Podobný pohľad na ministerskú zostavu ako Radičová má nový český premiér Petr Nečas. "Na môj vkus to bude vláda príliš maskulínna, ale tak sa vyvinulo obsadenie rezortov," posťažoval sa líder občianskych demokratov pre portál idnes. Ani jedna žena, iba muži - v Prahe sa tak opakuje jednopohlavné zloženie kabinetu, ako to slovenský sused už zažil počas vládnutia Miloša Zemana aj Václava Klausa.

Ženy, ktoré sa presadili vo vrcholovej politike:

Julia Gillardová
 Narodila sa vo Walese, ale keď ako dieťa mala bronchopneumóniu, rodičia počúvli radu lekárov a odsťahovali sa s ňou do teplejšej klímy do opačného kúta sveta. Je slobodná a bezdetná. Nezosobášená žije od roku 2005 s Timothym Mathiesonom, ktorý obchoduje s nehnuteľnosťami.

Johanna Sigurdardottir
 Vo februári 2009 si sadla do kresla šéfky vlády ako prvá žena v histórii Islandu. Má 57 rokov. Patrí medzi najobľúbenejšie osoby v politike v ostrovnej krajine. Za členku parlamentu ju zvolili osemkrát za sebou. Bola vydatá, má dvoch dospelých synov. Po rozvode začala žiť so spisovateľkou Joninou Leosdottir, s ktorou sa po dlhoročnom vzťahu nedávno zosobášila.

Ellen J. Sirleafová
 Do dejín Afriky sa zapísala ako prvá žena v prezidentskom úrade, voľby v Libérii vyhrala pred piatimi rokmi. Má 71 rokov. Vydala sa už ako 17-ročná. V roku 2006 ju časopis Forbes označil za 51. najvplyvnejšiu ženu na svete. Usiluje sa o národné zmierenie, keďže štát je poznačený dvomi desaťročiami občianskej vojny. Za hlavu štátu ju zvolili ako vodkyňu hnutia žien, ktoré presadzovalo udržanie mierových časov.

Pratibha Patilová
 Na čelo štátu ju zvolili v júli 2007, čím sa stala prvou prezidentkou od vzniku nezávislosti Indie. Má už 75 rokov. Pôsobila ako guvernérka Radžastanu, pred vstupom do politiky sa živila ako právnička. V krajine je známa aj ako filantropka - s manželom založila viacero nadácií, združení a škôl, pričom dôraz kladie na vzdelávanie žien a ich uplatnenie v pracovnom živote.

Laura Chinchillová
 Na jar tohto roku sa postarala o to, že Kostarika získala prvú prezidentku v dejinách krajiny. Má 51 rokov. Má za sebou jeden rozvod. Druhý manžel je Španiel, ktorý má aj kanadské občianstvo, majú jedného syna. Zastáva konzervatívne názory, napríklad odmieta tolerovať potraty a tiež nesúhlasí so sobášmi osôb rovnakého pohlavia.

Gloria M. Arroyová
 V poradí druhá žena na čele Filipín. V úrade je už od roku 2001. Má 63 rokov. Vydala sa za podnikateľa Josého Arroya, ktorého spoznala ešte ako tínedžerka, porodila mu tri deti. V politike pôsobila najprv ako senátorka a neskôr ako viceprezidentka. Zmysel pre veci verejné zdedila po svojom otcovi - Diosdado Macapagal bol hlavou štátu v období 1961 - 1965.

Dalia Grybauskaiteová
 V prezidentskom kresle sedí od júla 2009 ako prvá žena v histórii Litvy. Má 54 rokov. Ostrý a priamočiary slovník jej priniesol prirovnávanie k železnej lady Margaret Thatcherovej. Patrí jej čierny pás v karate. Vo voľbách výrazne uspela, keď získala 64 percent hlasov oprávnených voličov. Pred týmto triumfom bola členkou Európskej komisie.

Cristina Kirchnerová
 V decembri 2007 vymenila titul prvej dámy za najvplyvnejšiu osobu v Argentíne. Má 57 rokov. Kandidovala na úrad hlavy štátu napriek tomu, že jej manžel prezident Nestor Kirchner sa mohol uchádzať ešte o jedno funkčné obdobie. Časopis Forbes ju vlani zaradil na jedenáste miesto v rebríčku najmocnejších žien na svete.

Tarja Halonenová
 Populárna stálica fínskej politiky stojí na čele štátu od marca 2000. Má 66 rokov. Znovuzvolená bola v januári 2006. Obdivuhodný vrchol popularity dosiahla v roku 2003, keď s ňou sympatizovalo až 88 percent občanov. Vydala sa až ako prezidentka, za manžela si zobrala po 15 rokov trvajúcom vzťahu právnika Penntiho Arajärviho.

Rosa Otunbajevová
 K moci sa dostala v apríli tohto roku po zvrhnutí Kurmanbeka Bakijeva. Má 59 rokov. Po prevrate sa stala prvou prezidentkou v dejinách Kirgizska. Má dobré skúsenosti, bola ministerkou zahraničných vecí. Je vydatá, má dvoch potomkov. Mandát jej vyprší 31. decembra 2011, podľa dohody sa však už nemôže o svoj úrad uchádzať.

Text: Miroslav Čaplovič pre Pravdu
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu