Lenka Barilíková: Keď si ľudia prajú, všetko klape

Najmladšou hviezdou v rodine je jej syn Samuel Spišák, ktorý hrá v úspešnom slovenskom filme Nedodržaný sľub. Lenku Barilíkovú režírovali všetci režiséri z rodiny, ale teraz má čerstvú skúsenosť z Maďarska, kde hrá v Cervinus Teátrum v Sarvaši. Okrem toho je sexi policajtkou Sandrou u Radošincov v inscenácii Mám okno. 

Karol Spišák režíroval vašu absolventskú inscenáciu Pygmalion v Divadle Andreja Bagara. Bol na nevestu prísny?
Hrala som Lízu Doolittleovú a myslím, že som tú postavu od neho dostala ako darček. Nemusel byť prísny, vedel na skúške vytvoriť príjemnú atmosféru. Bol srdečný a láskavý. Celý babinec sa zišiel pri študovaní muzikálu Mníšky a aj to pokojne zvládal.

Karol Spišák bol aj dobrý herec - pamätáme si ho napríklad z filmu Nylonový mesiac, Balada o siedmich obesených, Kosenie jastrabej lúky... V čom sa páčil vám?
Spomínam si ako nakrúcal s Martinom Hubom úspešnú inscenáciu Hodina majstrov a prišiel domov priamo z filmovačky zamaskovaný ako Stalin, ktorého tam hral. S babinou sme takmer omdleli. Zvykol takto žartovať. 

Hoci sa narodil v Bratislave, býval vždy v Nitre. Čo ho tam držalo?
Karolovi rodičia boli Nitrania z Kalvárie, vyrastal tam. Stretol tam aj svoju manželku a s rodinou a deťmi sa usadili v Nitre.Karol mal síce často prácu v Bratislave - v hoteli Carlton mal dokonca  izbu, v ktorej mal aj svoju telefónnu linku - najradšej však bol v Nitre. Ja som tiež žila a pracovala sedem rokov v Nitre a mesto som si i ja zamilovala.

Ktorého Spišáka ste spoznali ako prvého?
V prvom ročníku VŠMU sme išli do Nitry na happening v Palánku a tam som spoznala Ondra Spišáka, ktorý je teraz môj švagor. Je jedným zo zakladateľov Teatro Tatro a už vtedy mal zaujímavý pohľad na divadlo. O nejaký čas som dostala ponuku do televíznej inscenácie od Karola Spišáka, jeho otca, ale o rodinných väzbách som netušila.

Kedy sa objavil osudový Spišák - váš budúci manžel Michal?
Po revolúcii sa na VŠMU v Bratislave udiali veľké zmeny, ktoré ho pritiahli zo štúdia divadelnej réžie v Prahe. Bol už druhák, ale prestúpil do nášho prvého ročníka. Viedol nás Pavol Mikulík a Božidara Turzonovová, ale prilákalo ho najmä to, že našim pedagógom bol Vladimír Strnisko. Tak sme sa stali s Michalom spolužiakmi.

Hneď vám padol do oka?
Až v treťom ročníku sme sa stretli pracovne a lepšie som ho spoznala. A v treťom ročníku som sa aj vydávala. 

Všetci Spišákovci sa podobajú?
Fyzicky veľmi, hoci rokmi je Ondro viac na otca a Miško viac na mamku. Majú však presne to isté držanie tela ako Karol.

A spôsob réžie?
Každý má iný prístup k realizácii divadelného textu. U Karola to bola hravá nenásilná forma, zázrak premiéry prišiel zľahka. Švagor Ondro vyštudoval bábkovú réžiu a vie to využiť - ťaží z hĺbky textu, zachováva hravosť a zdôrazňuje vizuálnosť. Môj muž Miško je zasa analytický typ. Všetko rozoberie do detailu, vysvetlí.  Postavy, ktoré s ním naskúšam, preniknú do mňa veľmi hlboko. 

V pozadí "divadelného klanu" je vaša svokra? 
Naša babinka raz vyhlásila: Tu sme doma, je nedeľný obed, sem mi divadlo neťahajte! A to sme sa snažili dodržiavať. Na rodinných akciách sa o divadle nerozprávalo. Babinka vyštudovala pedagogický inštitút, ale celý život sa starala o svoje deti a vnúčatká. Karol hovorieval: Mám doma vyškolenú učiteľku, môžem sa spoľahnúť.

Zhodla sa rodina Barilíkovcov so Spišákovcami?
Pochádzam z východu a moji rodičia sú veľmi temperamentní východniari. Obaja sú Rusnáci z Cígeľky, čo je malá dedinka na hraniciach s Poľskom, dvadsať kilometrov od Bardejova. Bola som presvedčená, že sú určite celkom iní ako Spišákovci, ktorých som si predstavovala ako veľkých intelektuálov. Aj som hovorila Miškovi, keď sme išli k nim do Nitry, že ja som z celkom inej rodiny, že moji rodičia sú veselí a nefilozofujú. U Spišákovcov sme už v predsieni oznámili, že sa ideme brať a bola som prekvapená, ako to prijali. Vybuchla eufória, priniesli poháriky, štrngalo sa, všetci sa tešili, že si ma našiel a želali nám šťastie. Nikto nič nerozoberal. To privítanie do rodiny ma stále dojíma. A Spišákovci sa mi dodnes smejú, ako som si myslela, že u nich to bude celkom iné ako u nás. Bolo to rovnaké.

Poznáte pri takom silnom rodinnom zázemí napríklad rivalitu?
Určite patrí k hereckej profesii aj rivalita. Ak ju chápeme v dobrom zmysle slova, tak človeka posúva a som vďačná za každú takú príležitosť. Je aj iná rivalita, sú údery pod pás, ale ja ich nerozdávam. Som veľmi šťastná, keď sú kolegovia a kolegyne spokojní, keď majú priestor na realizáciu. Vtedy sa dobre robí.  Nech si teda každý nájde to svoje miesto na sebarealizáciu normálnym spôsobom, a nie zákerným. Keď si ľudia prajú, všetko klape. 

Vy ste napríklad dostali príležitosť hrať v Maďarsku - tiež to vyplynulo z dobrých vzťahov?
Po rokoch som stretla spolužiačku z VŠMU Zuzanu Dósa na doktorandskom štúdiu na VŠMU. Opäť sedíme v jednej lavici! Žuža mi ponúkla úlohu v hre Ivana Holuba Anjel, ktorú v tom čase prekladala. Túto hru študovali v Cervinus Teátrum v maďarskom Sarvaši. Namietala som, že neviem po maďarsky, ale ona ma upokojila, že je to postava nemej ženy a že tam poviem len dve-tri vety. To ma vraj naučí. Napokon bolo tých viet asi dvadsať, ale zvládla som ich, a tak som sa ocitla v maďarskom prostredí v mestečku Sarvaš.

Čo je to za mestečko?
Príjemné, s bohatou históriou. V Sarvaši napríklad maturoval Milan Rastislav Štefánik, evanjelický kostol zasa zakladal slovenský intelektuál Samuel Tešedík. Tunajší detský folklórny súbor sa po ňom volá Tešedík a  súbor pre dospelých je Veľký Tešedík. Je tam aj nádherné arborétum. Sarvaš leží asi 400 km od Bratislavy, takmer až na rumunských hraniciach a žije tam slovenská menšina. V tamojšom divadle hrávajú každý titul v slovenčine aj v maďarčine. Zatiaľ máme Anjela naštudovaného po maďarsky, ale v septembri to budeme hrať už aj po slovensky. Nielen v Sarvaši, ale aj v Budapešti.

Vedia tam bežne ľudia po slovensky?
Malé detičky sa tam síce pri hre na ulici rozprávajú po maďarsky, ale zároveň si pestujú slovenčinu. Je tam slovenská škola, učí tam dokonca pani učiteľka z Nitry, ktorá dochádza. Herci, ktorí účinkujú v divadle, sú maďarskí Slováci, alebo slovenskí Maďari, ktorí žijú na Slovensku so maďarskou národnosťou. Alebo žijú a pracujú v Maďarsku. Vidíte, ako nás divadlo spojilo? Ja som medzi nimi jediná čistá Slovenka a režisér László Gergely bol zasa čistý Maďar. Spočiatku nám tlmočili dvaja študenti z VŠMU, ale potom sme sa už zhovárali s režisérom priamo: Ja som hovorila po slovensky, on po maďarsky a krásne sme si rozumeli. Čiže, len som sa utvrdila, že  jazykové (a iné) napätia medzi  národnosťami  vyrábajú politici, aby z nich mohli ťažiť.

S hrou Mám okno, ktorú hráte v Radošinskom naivnom divadle, ste vraj mali vyše sto repríz...
Hráme ju len od novembra a naozaj je veľmi úspešná. Ide o vzťah mladej a starej generácie. Stanislav Štepka hrá otca, ktorý je vo vlastnej rodine osamelý, ja hrám policajtku Sandru. Teším sa z týchto divadelných úloh, lebo divadlo je pre mňa najdôležitejšie.

Filmový svet si užívate cez syna Samuela. Koľko už dostal cien?
Nielen on, filmu Nedodržaný sľub sa darí ako takému, a to najmä vo svete. Samko získal napríklad Cenu Jozefa Kronera, Hlavnú cenu Strieborného delfína za mužský výkon na festivale Festroia v Portugalsku, precestoval s filmom kus sveta a má úžasné zážitky. Nedávno sa potešil z prémie na udeľovaní Igrica...

Keď začal nakrúcať Nedodržaný sľub, mal štrnásť. Teraz už bude mať osemnásť. Neuškodila synovi sláva?
On to až tak neprežíva, veď vyrastal v divadelnej rodine. Skôr ešte stále pociťuje ostych, keď ho ľudia spoznajú, a tí ho spoznávajú skôr z Paneláku ako z filmu. Film je iná kategória. Vďaka nemu Samko skôr dospel. Hral veľké vekové rozpätie - od trinásť po dvadsaťdva, a to bolo náročné aj po psychickej stránke. Priznám sa, bolo pre mňa veľmi zvláštne vidieť syna dospelého v predstihu. Aj ja som sa s tým musela vyrovnať. Maskéri ho neuveriteľne zmenili, pokiaľ ide o vzhľad a ako postava musel pochopiť veľa vecí z histórie. Významné bolo, že sa stretol osobne s Martinom Friedmannom Petráškom, ktorého životný príbeh hral.

Aký bol vzťah medzi chlapcom a osemdesiatpäťročným mužom?
Stali sa kamoši a dodnes sú v kontakte. Film sa ešte len nakrúcal, Samko bol práve v tábore Tralaland, keď k nám volali z produkcie filmu, že pán Petrášek je na Slovensku a chce poznať toho, kto ho hrá. Keď sa dozvedeli, kde Samko je, sadli s manželkou do auta a v tábore ho našli. Strávili s ním celý deň. Pre Samka to bola veľká udalosť, veľa mu to dalo a napriek vekovému rozdielu si mali čo povedať. Neskôr počas festivalu v Los Angeles u nich Samko aj býval. Pán Petrášek bol so Samkovým výkonom spokojný.

Dedo Karol sa nedožil vnukovho úspechu. Vedel o tom, že Samko bude vo filme hrať?
Dedo Karol zomrel 13. marca 2007 a v ten istý deň išiel Samko na prvú kostýmovú skúšku, ktorú organizovala agentúra pre tento film. Naše deti chodili stále na kastingy, nebolo to nič neobvyklé. Až dnes, keď vidíme, čo ten film znamená, hovoríme si, že to bolo, akoby dedo Karol Samka pohladkal a odkázal mu túto krásnu hereckú príležitosť. 

Akú výchovu ste synovi vštepovali, keď odchádzal z domu ako mladý, takmer malý? 
Že slušnosť je na prvom mieste. Inak sme im ponechali priestor. To je najdôležitejšie. Náš životný štýl vychádza z našej práce a najvýznamnejšia je pre nás sloboda.

Čo môže dnes dieťa najviac ohroziť? Čoho ste sa báli vy?
Nemusela som sa obávať, lebo poznám kamarátov mojich detí.  Prostredie dokáže dieťa buď stiahnuť, alebo posunúť. Samko má dobrých kamarátov, spolužiakov. Viem, kedy, kde a s kým je.

Máte dvoch synov, netúžili ste aj po dcérke?
Chcela som tretie dieťa, predstavovala som si malú dievčičku, ale manžel povedal: My sme Spišákovci, aj to by bol určite chlapec. Ozaj je to tak: Švagor Ondrej čaká v poradí už piateho syna. Takže Spišákovcov je ako maku, ale nijaké dievčatká.

Zato samí filmári - vraj chystáte festival rodinného videa?
Áno, deti v rodine nakrúcajú už pár rokov rodinné video. Supervízor je Ondro Spišák. Začalo sa nakrúcať, keď dedo Karol kúpil kameru a povedal: ,,Je taká malá, že neviem, čo s ňou. Tu máte, deti, nakrúcajte!" Máme už sedem filmov v rôznych žánroch a je to veľmi zaujímavé.  Berie sa prvá ostrá, takže je to veľká zábava. Máme rozprávky, paródiu na Jamesa Bonda, videoklipy, horor...  Decká rozumejú počítačom, a tak je stále lepšie vizualizácia a grafika filmov. Na Ježiška dostávajú deti v rodine DVD s filmami, ktoré si nakrútili. Odporúčala by som do každej rodiny takú autentickú kroniku.

Lenka Barilíková (1971) pôsobila po skončení herectva na VŠMU v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Od roku 2000 je členkou Radošinského naivného divadla, spolupracovala aj so SND. Hosťovala na Novej scéne, v divadle Wüstenrot, v Štúdiu  L+S, spolupracuje s divadlom Teatro Tatro z Nitry, ale aj v rôznych nezávislých divadelných projektoch. Hrala v televíznych seriáloch Medzi nami, Ordinácia v ružovej záhrade, Kutyil s.r.o., Mesto tieňov, Ako som prežil, Dereš. Je vydatá za režiséra Michala Spišáka a má dvoch synov. Hrá v inscenácii Mám okno v RND a v Cervinus Teátrum v Sarvaši v hre Anjel. So synom Samuelom, ktorý hral vo filme Nedodržaný sľub, hrá v Macbethovi na Letných shakespearovských slávnostiach v Bratislave a v Prahe.

Text: Helena Dvořáková pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu