Maliarka a poetka Veronika Šramatyová: Vyvažujem rôzne formy umenia

Venuje sa fotorealistickej maľbe, ale aj iným médiám. Vystavuje doma aj v zahraničí. Vlani jej vyšla debutová básnická zbierka untitled. V bratislavskej galérii SODA má až do konca júla výstavu Barter Collection. Jej vernisáž sprevádzala módna prehliadka kamarátky Márie Štranekovej.

Ako ste sa spoznali s Máriou? Čím je vám blízka?
Zoznámila nás spolužiačka zo strednej školy. Cením si Máriinu bezprostrednosť a úprimnosť, je jednoducho skvelý a príjemný človek.

Prečo ste sa svoju výstavu Barter Collection rozhodli spojiť s Máriinou módnou prehliadkou?
Už počas doktorandského štúdia na VŠVU sme uvažovali o spoločnej prezentácii. Konečne sa to podarilo.

Čo spája Máriinu módu a vaše maľby?
Obe sme výtvarníčky. Mária sa snaží zapojiť módu do výtvarného sveta, chce prostredníctvom svojej módnej tvorby nachádzať umenie. A mne šlo o to, aby vernisáž mojich obrazov nebola nudná. Naša spolupráca je stále vo vývoji, ešte sme nevytvorili spoločnú kolekciu. Mária má napríklad jednu kolekciu šiat, kde používa svetlo - jej modely svietia. Fascinuje ma, že s odevom pracuje ako s výtvarným objektom. Táto vernisáž by mala byť začiatkom našej spolupráce.

Vaša Barter Collection je poctou výtvarníkom. Prečo si s portrétovanými umelcami vymieňate dielo za dielo?
Systém bartrovania čiže výmeny mi napadol v čase prijímacích pohovorov na doktorandské štúdium. Chcela som namaľovať sériu portrétov výtvarníkov, ale zároveň dať projektu aj konceptuálny rozmer. O spolupráci žiadam len umelcov, ktorých dielo naozaj obdivujem. Zároveň si tak budujem vlastnú zbierku súčasného slovenského umenia. Teší ma, že výtvarníkov baví so mnou spolupracovať.

Koľkých umelcov ste už maľovali a ktoré ich diela si najviac ceníte?
V Galérii SODA vystavujem deväť obrazov, ďalšie dva mám namaľované, ale musím ešte doriešiť výmenu za dielo a niekoľko ďalších mám rozpracovaných, chcem osloviť aj zahraničných autorov. Všetky darované diela si cením rovnako. Portrétovaných si vyberám podľa sympatií. Maľovala som niekoľko výtvarníkov z mojej generácie, ale oslovila som aj svojho profesora Fischera a rada by som pokračovala aj so staršou generáciou.

Môžu výtvarníci svoj portrét ovplyvniť?
Áno, výsledný portrét je vlastne v ich réžii. Oni si vyberú miesto, ja urobím niekoľko fotografií a oni si vyberú, na základe ktorej ich budem maľovať.

Maľovali ste už aj Máriu?
Chystám sa. Dohodli sme sa, že Mária príde ku mne na rezidenčný pobyt do Rece. Môže tam tvoriť svoje práce a ja ju budem maľovať. Dala mi už niekoľko svojich modelov, takže teraz som na rade skôr ja.

Súvisí vaše zaujatie hyperrealistickou maľbou s tým, že ste študovali reštaurátorstvo?
Jednoznačne. Hyperrealistická maľba mi pripadá racionálna, neinklinujem k expresívnemu vyjadrovaniu. Hyperrealistická či fotorealistická maľba mi vyhovuje.

Zaoberáte sa vraj akčnejšími formami komunikácie, ale aj tichšími (kon)textami. Prečo?
Na zachovanie rovnováhy. Keď nedokážem niečo vyjadriť v maľbe, mám na to priestor v poézii - píšem o svojich často expresívnych pocitoch, vyvažujem tak rôzne formy umenia. Na škole som si rada skúšala rôzne médiá.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu