Eva Maliti-Fraňová: Najradšej provokujem knihami
Eva Maliti-Fraňová - prozaička, prekladateľka a literárna historička, odpovedala na Proustov dotazník.
Keby ste mohli, akou historickou postavou by ste chceli byť?
Koho najviac obdivujete?
Umelcov, ktorí sú v svojej tvorbe až fanatickí a idú naplno vlastnou, originálnou cestou, neprispôsobujúc sa konjunktúre doby, v ktorej pôsobia.
Z čoho sa vo svojom živote najviac tešíte?
Pre mňa je dôležitá pohoda v rodine, v mojom okolí, dobré vzťahy s ľuďmi. To ma asi teší najviac zo všetkého. Keď je narušená harmónia v medziľudských vzťahoch, bývam smutná. A úplne najväčšiu radosť mám zo svojho malého vnúčika.
Aká bola vaša najväčšia výstrednosť v živote?
V mladosti som mala tak trochu sklon k extravagancii, na čo vždy rady spomínajú moje spolužiačky zo strednej školy. Bolo to asi spojené s potrebou upozorniť na seba, ako to býva v tom veku. Dnes už vôbec netúžim páchať nejaké výstrednosti, oveľa viac ma napĺňa, keď dokážem nejakú extra provokáciu dostať do svojej tvorby.
Kam rada cestujete?
K vode. Celkovo ma baví cestovanie, no ako cestovateľka nie som veľmi odvážna a radšej neriskujem. Priťahujú ma skôr miesta, kde mám dostatok pohodlia a primerané podmienky na pobyt. Navyše mi robia problémy dlhé prelety, teda na nejakú veľkú exotiku nie som stavaná.
Čo ľudia najviac preceňujú?
Sú priveľmi zameraní na seba, čo ich obmedzuje a prekáža im nezávislejšie vnímať svet.
Kedy klamete?
Skôr by sa dalo hovoriť o vymýšľaní než o klamstve, lebo klamanie mi veľmi nesedí a ani neviem šikovne zaklamať, vždy sa prezradím. No vymýšľam dosť často pri písaní nejakého prozaického či dramatického textu.
Kto z vášho okolia vám najviac pije nervy?
Prednedávnom mi vyoperovali žlčník, takže môj organizmus teraz asi produkuje menej žlče. Preto sa menej hnevám a pre vyčíňanie niektorých ľudí si nachádzam vysvetlenie, ktoré ma upokojuje. Spred operácie si však pamätám, že ma znervózňovali tí, čo odmietali byť realistami a tvárili sa, že 2 + 2 je 5, najmä, keď to boli verejní činitelia a robili to z čisto osobných záujmov. Každému je predsa jasné, že 2 + 2 budú vždy len 4.
Aký talent by ste chceli mať?
Keby som sa venovala hudbe, pretože mám veľmi dobrý hudobný sluch, hoci nie som v tejto oblasti školená, vyhla by som sa obrovskej zodpovednosti, ktorú prináša práca so slovom. Ale mohlo by to byť aj celkom ináč.
Ak by ste na sebe mohli niečo zmeniť, čo by to bolo?
V mojom veku si myslím, že sú kocky vrhnuté a že osud mi už rozvrhol život až do konca. Netúžim po žiadnej zmene.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Objektívne som zatiaľ zažila najväčší úspech s divadelnou hrou Krcheň Nesmrteľný, ktorá bola víťazným textom celoslovenskej súťaže, hrala sa s hviezdnym obsadením na doskách Slovenského národného divadla a preložili ju do viacerých európskych jazykov.
Čo si ceníte na svojich priateľoch?
To, čo k pravému priateľstvu patrí - vernosť.
Kto sú vaši obľúbení spisovatelia?
Dnes čítam výberovo hlavne tých autorov, ktorí ma v nejakom zmysle obohacujú a od ktorých sa môžem v písaní niečomu podučiť. Naposledy to bol egyptský nositeľ Nobelovej ceny Nadžíb Mahfúz, vynikajúci autor, ktorý vytvoril svoj zvláštny literárny žáner snov.
Čo vo svojom živote najviac ľutujete?
Možno nejaké chybné kroky, ktoré ma oddialili od toho, čo vnímam ako svoj smer a cestu, ale vcelku sa dá povedať, že neľutujem nič.
Aká je vaša predstava perfektného šťastia?
To je veľmi jednoduché. Perfektný býva oddych s blízkymi ľuďmi, príjemná komunikácia, pocity ľudského naplnenia.
Eva Maliti-Fraňová
Prozaička, prekladateľka a literárna historička vydala knižku poviedok Krpatý vrch, preložila Peterburg (A. Belyj), napísala divadelnú trilógiu - Krcheň nesmrteľný, Jaskynná panna, Vizionárov sen. Svoje dielo prezentovala vo Francúzsku, v Rusku, v Nemecku, v Taliansku, je hojne prekladaná. Vyšla jej monografia Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská.
Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu
