Práca nosí šťastie! Potvrdili to aj vedci

Avšak stále viac vedeckých výskumov dokazuje, že tajomstvo spokojného života tkvie rovnako v únave z vykonanej práce. Zodpovednosť núti človeka myslieť na súčasnosť. Sústrediť sa na minulosť alebo budúcnosť je len zdrojom nostalgie a napätia, usudzujú vedci. Píše o tom dnes taliansky denník La Repubblica.

Čím viac človek pracuje, tým je na tom lepšie, a to nielen z hmotného hľadiska. Radosť, ktorú človek pociťuje z vykonanej práce, sa líši od radosti, ktorú človek pociťuje počas dovolenky. Je to akési palivo, ktoré potrebuje ľudská bytosť, jediné tvorivé stvorenie, ktoré - ako písal Friedrich Nietzsche - musí samo osebe každý deň znovu stvoriť, aby mohlo byť šťastné.

Teórie nemeckého filozofa potvrdzuje štúdia Chicagskej univerzity, podľa ktorej život plný práce a zodpovednosti zaisťuje mozgu ochranu pred depresiami, úzkosťami, zlosťou a apatiou.

To vedia nezamestnaní, ktorí sa po strate zamestanania prepadli do akejsi temnej diery alebo dôchodcovia, ktorí sa ráno budia s túžbou ísť do úradu. Ich problémy sa podľa psychológa Christophera Hseea nerodia len z praktických problémov, ale majú aj neurologický charakter.

Ak sa odrazu človek ocitne bez práce, doslova mu to vyprázdni mozog a uvoľní priestor pre negatívne myšlienky. Christopher Hsee, ktorý výskumný tím viedol, analyzoval reakcie 98 študentov. Požiadal ich o vyplnenie dvoch dotazníkov v časovom odstupe 15 minút. Aby študenti dostali druhý dotazník, mali dve možnosti: buď ho mohli dostať rovno do ruky alebo si preň išli do vedľajšej miestnosti.

Väčšina, 68 percent, si vybrala prvú možnosť. Vedci dospeli k záveru, že tí, ktorí sa rozhodli urobiť niekoľko krokov navyše, sa tiež podľa dotazníkov označovali za šťastnejších. Z toho Hsee vyvodil, že ľudia žijúci aktívne, ktorí radšej niečo urobia namiesto toho, aby zostali pasívni, sú v živote spokojnejší.

Podobná teória vyplynula z inej štúdie tímu antropológov, psychológov a neurológov z Harvardu. V ich dlhodobej štúdii z rokov 1937 - 2009 sa sledovalo 268 študentov prvých ročníkov prestížnej univerzity, ich fyzický a psychický vývoj v priebehu rokov.

Získané údaje ukázali, že štastnejší je ten, kto sa dokáže prispôsobiť, nezávisle od toho, čo sa mu v priebehu života prihodí. V adaptabilite spočíva tajomstvo dobrého života, ale tiež v túžbe ísť každý deň do práce, aj keby bolo nutné zriecť sa dovolenky s deťmi a rodičmi. Dôležité je neklesať na mysli, uchovať si jasnú hlavu a využívať to, čo dcéra Sigmunda Freuda Anna Freuadová pomenovala obranné mechanizmy.

"Hyperaktivita produkuje... dobrý stres, syndróm adaptácie na nejakú udalosť, ktorá narušila rovnováhu organizmu. Táto reakcia je veľmi dôležitá z toho dôvodu, že ľudská bytosť má potrebu žiť sústredená na súčasnosť. Ak má príliš voľného času, vedie ju to k tomu, že myslí na minulosť a budúcnosť, a teda sa norí do nostalgie a úzkosti. V práci, ktorá nás núti žiť zo dňa na deň, spočíva tajomstvo šťastia," hovorí taliansky psychiater Alessandro Meluzii.

Psychológ a esejista Martin Seligman, riaditeľ Centra pozitívnej psychológie Pensylvánskej univerzity vymyslel sériu cvičení pre zvýšenie pocitu šťastia a načrtol akúsi vedu o šťastí, medzi ktorej hlavné body patrí sebaúcta, vľúdnosť a predovšetkým tvrdá práca. Podľa Seligmana, ktorý je považovaný za zakladateľa pozitívnej psychológie, je k liečbe spoločnosti potrebné zaoberať sa najprv zdravými ľuďmi a potom až chorými. A najúčinnejším liekom je zrejme práve tá úloha, ktorú sme nútení každodenne splniť.

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK