Deti spisovateľky Futovej vystrájajú, aby mama mala o čom písať

Gabriela Futová popiera, že písať začala vďaka vlastným deťom alebo pre ne. "Len sa to tak naraz zomlelo." Ako vznikajú námety na ďalšie a ďalšie knižky? Zapisuje si výroky svojich detí, nahráva si ich na diktafón? Je totiž dosť neuveriteľné, aby spisovateľ, ktorý píše pre deti, nebol s nimi v kontakte. Ich slovník je dosť špecifický, dospelý ho ťažko vymyslí.

"Hlášky mojich detí zapisujem veľmi lajdácky, takmer vôbec. Mala by som sa polepšiť," priznáva Gabriela Futová a dodáva: "Staršia Eliška (13) občas splieta neuveriteľné veci. Syn Maroš (11) mi zas sľúbil, že bude vystrájať, aby som mala inšpiráciu. (Chce, aby som o ňom napísala knihu). Musím povedať, že sa mu neuveriteľne darí. Už mi dal podnet k napísaniu rozhlasového večerníčka o klamstve, aj keď skutočné riešenie jeho výčinov nie je až také vtipné, ako to potom vyzerá v rozprávaní." Čo jej však pomáha asi najviac, je jej schopnosť empatie. "Nemám problém vcítiť sa do detských postáv a prežívať všetko s nimi."

Mama je najdôležitejšia osoba
"Mama je pre dieťa najdôležitejšia bytosť na svete," odpovedá spisovateľka Gabriela Futová na otázku, čo ju na mamách tak fascinuje, že im venovala tri knihy: Naša mama je bosorka, Hľadám lepšiu mamu a Nezblázni sa, mamička. "Dieťa môže milovať starých rodičov aj iných ľudí, ale mama je stále mama. Keď som bola malá, moja mama sa raz za čas vybrala v lete na dovolenku len s priateľkami, mňa nechala u starých rodičov. A hoci som prostredie na dedine milovala, bez prítomnosti mamy (a to sa mi vôbec nemusela venovať), to nebolo ono."

Čítanie pred spaním
Niektorí rodičia večerné čítanie podceňujú, Futová si myslí, že je dôležité. Svojim deťom čítavala, aj keď sa jej veľakrát nechcelo, prípadne zaspávala, len čo si k niektorému z nich ľahla do postele. Výhodu večerného čítania vidí Futová v tom, že dieťaťu dodáva dobrý pocit z toho, že má rodiča na chvíľu iba pre seba. "U nás sa deti najprv pohádali, pri kom budem ležať a potom mi ten odmietnutý ležal na chrbte a počúval. Tá blízkosť bola úžasná." Dnes, keď si už jej deti čítajú samé, najväčšiu radosť má z toho, keď za ňou prídu s tým, že by si chceli prečítať nejakú knihu. "Vtedy som schopná urobiť hoci aj škrt cez rozpočet a vytúženú knižku im okamžite kúpiť. Manžel sa preto chytá za hlavu, ale aj on vie, že zbytočne (smiech)."

Deti ako postavičky kníh
"Moje deti sa zatiaľ v mojich knihách nemali možnosť spoznať. Zámerne som sa tomu totiž vyhýbala," vysvetlila Futová. Len keď im pred spaním čítala knihu Hľadám lepšiu mamu, strašne ju povzbudzovali, vraj "aké je to super" a pýtali si ďalšiu a ďalšiu kapitolu. "Z ich kritiky som sa od radosti vznášala. No po čase sa deti priznali, že prídavky chceli preto, aby nemuseli ísť ešte spať. Potvory."

Aktuálne
Novinkami na knižnom trhu by sa onedlho mali stať dva Futovej rukopisy. Poškoláci a Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody, ktorý napísala spolu s Romanom Bratom. Oba sú určené pubertiakom. Doteraz jej vyšlo dovedna desať kníh, s výnimkou jednej sú všetky určené mladším čitateľom. "K písaniu pre mladších sa chystám vrátiť, nápad už mám, chýba len čas."

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Gabriely Futovej