Lucia Lužinská: Je zaujímavé spoznávať veci inak ako očami

SLUCH:

Ticho počas skorého rána, kedy ešte so zatvorenými očami nepočujem nič, len zvuky prírody. Ale takisto mnoho vecí, ktoré ľudia narozprávajú a nemyslia úprimne.

ČUCH:
O svojom zvyku všetko ovoniavať som nevedela, všimli si ho moji blízki. Ovoniavam nielen jedlo, ale aj predmety, prirodzenú vôňu ľudí. Akoby som veci okolo mňa chcela lepšie spoznať.

HMAT:
Dotyky prstov o klávesy klavíra. Občas to bola drina, až ma prsty boleli. Alebo keď som ako tínedžerka prišla neskoro domov a nechcela rozsvietiť, aby sa rodičia nezobudili. Vtedy som išla len po hmate a hneď mala realita inú príchuť. Je zaujímavé spoznávať veci inak ako očami.

CHUŤ:
Občas mám na niečo chuť a často to aj je len chuť a nie to, čo naozaj potrebujem a chcem. Raz som absolvovala očistnú kúru, pri ktorej sa pár dní neje. Keď som potom ochutnala jedlo, zistila som, akú úžasnú chuť má napríklad taká zelenina. Nechápala som, ako si môžeme chuť znehodnocovať všelijakými možnými prísadami. Pochopila som, že dobre variť vie naozaj málokto. No a odvtedy mám problém jesť v reštauráciách.

ZRAK:
Čo oko nevidí, to srdce nebolí, alebo ináč, ak neuvidím, neuverím. Príliš veríme svojmu zraku, ale pre mňa tieto veci neplatia. Existuje aj pohľad na samého seba v zrkadle alebo vnútorný zrak. Chcem sa dopracovať k tomu, aby som videla veci medzi riadkami, alebo to, čo "očiam ostáva neviditeľné, lebo správne vidíme iba srdcom."

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Lucie Lužinskej