Rešpekt a autorita nezávisí od pohlavia, tvrdí kynologička

Krok k profesii

V detstve zo všetkých jej záujmov prevažoval pozitívny vzťah k zvieratám, predovšetkým k psom. Jej túžba mať toto zvieratko sa naplnila, keď jej ho ako dvanásťročnej rodičia prvýkrát dovolili. Vzrastom síce veľký nebol, ale mal veľké srdiečko a priniesol do jej detského sveta veľa radosti a krásnych zážitkov. Odvtedy sa psy stali pevnou súčasťou jej života a tak je to dodnes. Seriózne venovať kynológii sa začala po ukončení vysokej školy a nástupe do zamestnania, kde pracovala ako vedúca farmy na štátnom majetku. V roku 1990 sa stretla s plemenom belgický ovčiak malinois, ktoré si ju natoľko získalo, že sa začala venovať jeho výcviku a chovu a pôsobí aj vo funkcii hlavného poradcu chovu Klubu chovateľov plemena belgický ovčiak Slovensko.

Kynológia a ja
Niekoľko rokov po nežnej revolúcii štátny majetok, na ktorom pracovala, tak ako mnohé iné, zanikol. Kynológii sa však naďalej aktívne venovala ako koníčku, až kým sa objavila možnosť pracovať na odbore kynológie a hipológie Prezídia Policajného zboru. "Konečne sa mi splnil môj vytúžený sen, samozrejme, že šance som sa chopila a už ju z rúk nepustila," hovorí Júlia, ktorej hlavnou náplňou práce je zabezpečenie výcviku psovodov a služobných psov cvičených na špeciálne práce (vyhľadávanie drog, výbušnín, zbraní  a podobne) pre výkon služby v Policajnom zbore. Jej práca nie je jednotvárna, ako by si mnohí predstavovali. "Každý psovod a takisto aj každý pes je individualita a podľa toho je potrebné k ich výcviku pristupovať. Nemyslím si, že rešpekt a autorita je závislá od pohlavia. Nedajú sa vynútiť, iba získať. Nikdy som s tým nemala problém," dodáva.  

Súkromie verzus práca
Jej deň sa začína ráno pred šiestou. Júlia Zlejšia: "Oficiálne mi pracovná doba začína o pol ôsmej, ale vždy som tam skôr, pretože tam na mňa čaká Ultra, moja služobná sučka, s ktorou absolvujeme pravidelnú krátku rannú prechádzku. Potom nasleduje porada o tom, kde a ako bude prebiehať výcvik alebo preskúšanie psovodov a služobných psov v daný deň.  Nie je to však nemenné, častokrát sa to zmení v súvislosti s plnením neplánovaných služobných úloh. Pred odchodom z práce opäť starostlivosť o Ultru – prechádzka a kŕmenie."

Ľudia navôkol
Aj napriek práci, ktorú vykonávam, ľudia vo mne neprestali vidieť ženu, zhodnotila Zlejšia. "Tí, ktorí ma poznali aj predtým, tešili sa so mnou, že sa mi koníček stal prácou a niektorí mi to, podotýkam v dobrom, aj závidia. Nájdu sa aj takí, čo ma nepoznajú a keď zistia, kde som zamestnaná, reagujú prekvapene. Ale s negatívnou reakciou som sa ešte nestretla."

Žena v mužskom svete?
Aj napriek tomu, že pracuje ako policajtka kynologička, necíti sa ako žena v mužskom tele. "Moja práca ma napĺňa a najväčšou odmenou pre mňa sú úspechy, ktoré dosahujú psovodi so služobnými psami vo výkone služby, ktorí prešli výcvikom na mojom stredisku."

Text: Dana Závadová pre oŽene.sk
Foto: archív Júlie Zlejšej