Za fluór v soli môže gynekológ

Pridáva sa do zubných pást i vody, ale vedeli ste že už 50 rokov sa dáva dokonca aj do soli? V súčasnosti tento spôsob prevencie využíva okolo 160 miliónov ľudí na celom svete. Len Slovensko je stále niekde na chvoste.

Lekári pred 80 rokmi začali soľ využívať ako nosiča jódu. Je bezpečný, lacný a stabilný. Soľ je dostupná a konzumovaná všade vo svete. Jej denná spotreba na osobu je v najrozličnejších kultúrnych podmienkach zhruba rovnaká - 8 až 12 g. Predávkovanie soli, a tým aj jódu, je prakticky vylúčené. V súčasnosti je jódovaná soľ dostupná viac než miliarde ľudí. Je to pravdepodobne najlacnejšie a najúčinnejšie preventívne opatrenie, ktoré bolo kedy urobené. A práve jodizovanie soli vydláždilo cestu pre zavedenie fluoridovanej soli.

Na základe vynikajúcich výsledkov s jodizáciou soli v prevencii ochorení štítnej žľazy, renomovaný švajčiarsky gynekológ Wespi v roku 1950 navrhol, aby kuchynská soľ bola nielen jodizovaná, ale aj fluoridovaná na prevenciu zubného kazu. Hlavne vďaka jeho iniciatíve v roku 1955 sa fluorizovaná soľ začala predávať v obchodoch. Tvorila však len zlomok všetkej kuchynskej soli - ledva jednu desatinu.

Neskôr táto soľ zlacnela a podrobila si švajčiarsky trh. O tridsať rokov neskôr robili švajčiari výskum, ako sa fluorizácia odrazila na stave chrupu obyvateľstva a zistili, že pokazených zubov výrazne ubudlo. V roku 2004 dosiahol podiel fluoridovanej kuchynskej soli dokonca 88 percent. Od roku 1976 je dostupná aj v 25 kg balení pre používanie vo veľkých kuchyniach.

Po vzore Švajčiarov schválilo používanie fluoridovanej soli aj Nemecko a Francúzsko. V Amerike sa pôvodne fluór pridával do vody, lenže nie všetky tamojšie krajiny majú vodovodné siete. V niektorých krajinách Ameriky je miera kazivosti zubov najvyššia na svete. Fluoridácia soli sa preto ukazovala ako možné riešenie naliehavého problému zabezpečenia prevencie zubného kazu pre milióny ľudí s obmedzeným prístupom k stomatologickému ošetreniu.

V Kolumbii sa v roku 1963 začala štúdia fluoridácie soli, po jej úspešnom ukončení získali lekári výsledky porovnateľné s fluoridáciou vody. Fluoridácia soli sa potom zaviedla aj v iných krajinách.  Vďaka tomu klesla kazivosť zubov 12 ročných detí na Jamajke o 84 %, o 73 % na Kostarike a o 40 % v Uruguaji. Pokusy o fluorizáciu soli v strednej a východnej Európe dlho krívali. V bývalom Československu sa s ňou začalo až v polovici 90-tych rokov.

Až do roku 1989 malo Československo program fluoridácie vody. Začal sa v Tábore v roku 1958 a bol čiastočne zavedený vo viacerých stredne veľkých mestách. V Brne sa začala fluoridácia v roku 1960 a v roku 1962 došla aj do Prahy. Desať ďalších menších miest začalo s fluoridáciou v rokoch 1963 až 1965. V nasledujúcich rokoch mala prístup k fluoridovanej vode približne jedna tretina populácie. V mimomestských oblastiach sa čiastočne využívali fluoridové tablety. Spolu s koncom roku 1989 však celoplošná starostlivosť o ústne zdravie obyvateľov predovšetkým v školách postupne zanikla. Neskoršie štúdie ukázali, že to spôsobilo mierne zvýšenie výskytu zubného kazu.

Dnes sú Čechy o kus ďalej ako Slovensko. Fluorizovaná soľ tam tvorí vyše tretinu podielu na trhu. Na Slovensku je to len päť percent. Jej rozšírenie by mohlo výrazne pomôcť v boji so zubným kazom. Dvanásťročné deti na Slovensku majú totiž pokazené v priemere viac ako štyri zuby. Čo je najhoršie číslo v celej Európskej únii.

Text pripravil: Tomáš Hladký pre oŽene.sk, spracované zo zdroja Stomatológ
Foto: SHUTTERSTOCK