Piť či nepiť kávu?

Niektorí tvrdia, že kávu by sme nemali piť vôbec, iní ju velebia. Už v roku 1820 nemecký vedec Friedlieb Ferdinand Runge zistil, že semená kávy obsahujú kofeín. Pripísal mu povzbudivé účinky na činnosť srdca, mozgu, nervov, obličiek či svalov. Ďalšie štúdie dokázali, že káva zvyšuje duševnú sviežosť, poznávacie schopnosti, bdelosť a fyzickú výdrž, znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, obličkových a žlčníkových kameňov, depresií a samovrážd.

O účinkoch kávy sa popísali stovky kníh a množstvo štúdií. Výskum vplyvu kofeínových nápojov na ľudské zdravie však stále intenzívne pokračuje. Venuje sa nielen pozitívnym vplyvom kávy, ale aj citlivosti niektorých ľudí na ňu.

Vedci dokázali, že káva obsahuje látky stimulujúce hrubé črevo k častejšiemu vyprázdňovaniu. Vďaka častejšiemu čisteniu sa podporuje vyrovnaná činnosť čreva, čím sa znižuje jeho náchylnosť na zhubné ochorenie.

Štúdie potvrdili aj domnienku o tom, že pri pravidelnom pití troch šálok kávy denne sa znižuje nebezpečenstvo vzniku cirhózy pečene. Zistenia nórskych a amerických vedcov zverejnil časopis Annals of Epidemiology.

Náruživých kávičkárov zrejme poteší aj to, že káva pôsobí aj proti zubnému kazu. Vedecký tím z Anconskej univerzity objavil v káve látky, ktoré zabraňujú šíreniu baktérií napádajúcich zuby. Podobné látky analyzovali aj v čaji a brusniciach.

Niektoré štúdie hovoria aj proti káve. Takmer všetky však potvrdzujú, že na naše telo pôsobí negatívne až vtedy, ak ju pijeme v nadmernom množstve. Rozdielne sú jej účinky na mladých a starých ľudí, podstatné je aj pohlavie a váha človeka. Zdá sa však, že pitie kávy v rozumnej miere má na ľudský organizmus blahodarný vplyv.

Za čo môže koza
Prvé informácie o káve a jej vplyve na zdravie sa zachovali v legendách. Jedna z nich hovorí o chudobnom pútnikovi z Etiópie, ktorý sa v 15. storočí vyčerpaný zastavil pri neznámom kríku obsypanom suchými bobuľami. Chcel založiť oheň a prikladal si vetvičkami z kríka. Zaujala ho vôňa čiastočne spálených bobúľ. Vzal ich zopár, rozdrvil kameňmi a pridal do vody. Po chvíli pocítil sviežosť a silu. A tak nazval tento ker cahuha, čo znamená sila.

Podľa ďalšej legendy ľudia objavili účinky kávy inak. Pastier kôz Chaldi si všimol, že jeho stádo je nezvyčajne čulé a plné energie. Keď zistil, že spásajú zvláštne kríky, ochutnal bobule aj on. S objavom sa zveril opátovi, ten však považoval rastlinu za hrozbu a hodil bobule do ohňa. Vôňa kávy sa uvoľnila a očarený opát si z bobúľ uvaril nápoj. Neskôr ho podával aj mníchom, aby boli pri dlhých modlitbách svieži.

Nech je pravdivá hociktorá z legiend, faktom zostáva, že kávové zrná pochádzajú z Etiópie a za objav kávy vďačíme Arabom.

Zdroj antioxidantov
Najčastejšie a najlepšie preskúmanou zložkou kávy je kofeín. Kávové zrná však obsahujú takmer dvesto ďalších zložiek, ktoré majú na ľudský organizmus pozitívny vplyv. Sú to najmä antioxidanty.

Aj keď ľudské telo prirodzene produkuje určité množstvo antioxidantov, ich počet pri súčasnom spôsobe života nestačí. Je dôležité dopĺňať ich z potravy, a tým udržiavať správnu oxidačnú rovnováhu organizmu. Tú totiž dennodenne narúša pôsobenie tzv. voľných radikálov, ktoré síce vznikajú v ľudskom tele prirodzene v rámci dôležitých biochemických procesov, no zároveň sa do tela dostávajú aj "nadbytočné" voľné radikály.

"Prebytočné voľné radikály, ktoré ľudské telo na bežný metabolizmus nepotrebuje, v ľudskom tele kolujú a hľadajú molekuly, s ktorými by reagovali a stabilizovali sa tak. Pri tomto procese sa môžu zlučovať s molekulami telových buniek a narušovať tak integritu tých zdravých. Pri týchto procesoch vznikajú ďalšie voľné radikály a proces sa tak stále opakuje. Výsledkom je predčasné starnutie buniek a poškodzovanie tkaniva. Je tiež veľmi pravdepodobné, že prispievajú k vzniku degeneratívnych a zápalových ochorení. Tento jav je v odbornej terminológii označovaný ako oxidačný stres," vysvetľuje doktor Peter Minárik. A práve antioxidanty mu dokážu zabrániť.

Veľkú a veľmi významnú skupinu látok s antioxidačnými účinkami tvoria tzv. polyfenoly. K nim je priradená chlorogenová kyselina (kombinácia kyseliny kávovej a chínovej), v káve najviac zastúpený polyfenol. Táto látka reprezentuje dôležitú časť kávových antioxidantov podieľajúcich sa na neutralizácii voľných radikálov, teda ochrane bunkovej bielkoviny a DNA.

Kávou proti alzheimerovi
Denná dávka kofeínu blokuje vplyv vysokej hladiny cholesterolu, ktorú vedci spájajú aj s Alzheimerovou chorobou. Štúdia tímu z University of North Dakota School of Medicine and Health Sciences odhalila, že množstvo kofeínu v jednej šálke kávy za deň by mohlo ochrániť mozog pred poškodením, ktoré sa objavuje pri strave s vysokým obsahom tuku. Počas štúdie, ktorú viedol neurológ Jonathan Geiger, novozélandsé králiky dvanásť týždňov kŕmili stravou s dvomi percentami cholesterolu a napájali vodou s tromi miligramami kofeínu.

"Zdá sa, že kofeín dokáže zabrániť cholesterolu v pustošení ochranných mechanizmov," povedal Geiger. Výsledky štúdie potvrdzujú a rozširujú závery z ostatných štúdií poukázaním na to, že pitie kávy môže pomôcť ochrane proti strate pamäti so stúpajúcim vekom. "Kofeín je bezpečný a pohodlne dostupný liek, ktorý by mohol zohrávať dôležitú úlohu v terapii neurologických porúch," dodal Geiger.
(Zdroj: Journal of Neuroinflammation)

Text: Dorota Hudecová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK