Staré dievky vymizli. Nevydaté ženy sa samoty neboja

Kým staré filmy a knihy vykresľovali staré dievky ako klebetné beštie, prípadne láskavé, ale nudné staré panny, súčasnosť vyzerá úplne inak. Tridsiatničky bez partnera vôbec nemusia byť zatrpknuté choleričky držiace sa svojich rituálov.

Z románov a filmov treba vstúpiť do reality. Súčasná "stará dievka" nehľadá zúfalo manžela ani neohovára celé mesto. Slobodné tridsiatničky a staršie ženy vo väčšine prípadov netrpia komplexmi menejcennosti z toho, že nenosia obrúčku alebo nemajú stáleho partnera. Aj keď populárna komédia Denník Bridget Jonesovej ukazuje, že cieľom každej je nájsť si partnera, vydať sa a mať deti, skutočnosť je predsa len trochu iná.

"Výraz stará dievka znie v súčasnej dobe trochu archaicky. Nahradil ho pojem single, teda slobodná. Označovať nevydatú ženu ako starú dievku je dehonestujúce," hovorí psychologička Monika Gajarová. Spomínané označenie vymizlo najmä z veľkých miest. Slobodné ženy z menších miest a obcí si však so stúpajúcim vekom narážok na vydaj užijú viac ako dosť.

"Pokiaľ slobodná žena pochádza z malého mesta a tam aj žije, môže mať so svojím postavením naozaj problém," podotýka Gajarová. Nátlak príbuzných a okolia na nich občas zanecháva stopy, záleží však na ženinej povahe. Typický životný štýl ešte spred nežnej revolúcie totiž predstavoval pre ženu povinnosť vydať sa a mať deti. Najlepšie hneď po maturite, prípadne po vysokej škole. Ak tak neurobila, bola najskôr čudná, neskôr už platila za starú dievku. A podľa generácie matiek a starých matiek dnešných tridsiatničiek by sa na tejto tradícii nemalo nič meniť. Nepodľahnúť tlaku okolia nebýva jednoduché. Ničím výnimočným potom nie je pohľad, ako sa sebavedomá žena s rozbehnutou kariérou na návšteve u rodičov na východe Slovenska mení na zakomplexovaný uzlík nervov a slzí, že ju nikto nechce.

Mnohé dokonca musia prehltnúť aj horšie poznámky v štýle: A už niekoho máš? Prípadne: Kedy budem mať vnúča? Tridsaťpäťročná manažérka Lenka ťažko niesla, keď sa dozvedela o starostiach svojho otca. Obával sa, že sa nikdy nedočká vnúčaťa. Lenka určite nemá frajera preto, lebo je lesbička a bojí sa nám to povedať, presviedčal otec Lenkinu matku. Pravda je pritom úplne iná. Sebavedomá manažérka by rozhodne nemala problém rodičom priznať, že sa neorientuje na mužov, jednoducho len nestretla toho správneho muža. "Vydať by som sa chcela a ešte viac mať dieťa, hoci aj ako slobodná, cítim už isté vekové obmedzenie. Priznávam však, že vek ma znervózňuje viac ako to, čo si o mne myslí okolie," konštatuje Lenka.

Tlak spoločnosti
Pripustiť však treba, že dnes sa okolie na nevydaté ženy nedíva tak prísne. To, či žena žije sama, závisí od viacerých skutočností, ako je napríklad ekonomická situácia, budovanie kariéry, dobrovoľné rozhodnutie existovať bez muža na základe rôznych dôvodov.

"Žiť s partnerom je prirodzená vec, ľudia sú uspôsobení na život v partnerskom zväzku. Nikoho však nemožno odsudzovať, ak sa rozhodne pre iný spôsob," tvrdí psychologička. Typické staré dievky miznú, nahrádzajú ich atraktívne, úspešné ženy s vlastnými záujmami, ktoré nemajú čas ani chuť riešiť, že ešte nestretli otca svojich detí. "Samozrejme, že aj generácia slobodných tridsiatničiek hľadá partnera a nechcú zostať samy. Naučili sa však žiť svoj život plnohodnotne aj bez obrúčky na prste a nemať pocit, že ak sú samy, je to tragédia," vysvetľuje Gajarová. Ženy sa naučili čakať na muža, ktorý im bude vyhovovať. Môžu si to dovoliť, dokážu sa samy o seba postarať, v minulosti sa mnohé vydávali aj z finančných dôvodov.

"Vo svojom okolí poznám veľa slobodných dievčat nad tridsať rokov. Označiť ich za staré dievky by som si však netrúfla. Nemám pocit, že ide o zakomplexované bytosti, ktoré majú na mužov zatrpknutý názor," hodnotí štyridsaťpäťročná rozvedená novinárka Jana z Bratislavy. "Mnohé z nich žijú samy preto, lebo nechcú robiť kompromisy a žiť s niekým len preto, aby niekoho mali. Aj keď je pravda, že ženám po tridsiatke začínajú tikať biologické hodiny a cítia istú paniku, nemyslím si, že by zúfalo lovili chlapov za každú cenu," myslí si Jana. Keď sa vydávala ona, bola iná doba a Jana mala obavy, či nezostane starou dievkou. "Na nevydaté ženy sa spoločnosť pozerala ako na chudery, ktoré nikto nechce a bolo lepšie byť rozvedená ako slobodná. Teraz to najmä vo veľkých mestách nikto nerieši, možno s výnimkou pár otravných príbuzných," hovorí.

Kto má z čoho depresie
Mestskú tolerantnosť potvrdzuje aj tridsiatnička Katka na materskej dovolenke. "Viacero mojich kamarátok je bez partnera, ale ako staré dievky by som ich nikdy netitulovala. Pod starou dievkou si predstavím ženu minimálne nad 40 rokov, nemusí byť však nevyhnutne nevydatá. Skôr stará dievka nemá vzťah tak dlho, až sama seba presvedčí, že žiadny nepotrebuje. Podľa mojich skúseností sa nevydaté ženy o seba oveľa viac starajú, vyzerajú oveľa lepšie a občas chytajú depresie z toho, že nikoho nemajú. Naopak, ostatné ženy sú občas v depresii z toho, s akým mužom vlastne žijú," hovorí Katka z Bratislavy.
Sama sa so svojím neskorším manželom zoznámila ako 24-ročná, a tak obavy zo starodievoctva mať ani nestihla. Aj keď v minulosti sa už dievča blížiace sa k veku 25 rokov mohlo hroziť nepríjemných poznámok.

Podľa Bratislavčanky Katky dnešné dvadsiatničky bez vzťahu nerozmýšľajú nad tým, že zostanú samy. "Ešte stále majú dosť času na to, aby si niekde na diskotéke niekoho ulovili. Po tridsiatke sa však už mnohým dievčatám na diskotéky chodiť nechce, zakopú sa do práce a majú čoraz menej príležitostí na zoznámenie. Ich život sa ocitne v zabehaných koľajach a do žiadneho zoznamovania sa im už nechce. Načo investovať energiu do nového vzťahu, keď človek ani nevie, ako dopadne? Navyše väčšina vekovo primeraných partnerov sa už usadila s niekým iným. Do úvahy tak prichádzajú pomaly už iba rozvedení chlapi, ktorí sa  musia starať o pár detí a nebudú unesení predstavou ďalšieho dieťaťa. Ženu tak zachvátia obavy, že ak si aj nájde normálneho chlapa, tak kým vzťah dospeje dostatočne ďaleko, už ani nebude môcť mať deti.

Pre dvadsiatničku je však každý nový vzťah dobrodružstvom. Keď nedopadne dobre, dievča sa ide opiť s kamarátkou, poplače si nad nespravodlivosťou života a nad tým, akí sú chlapi hrozní a o pár týždňov už veselo chodí s niekým iným."
To, že slobodné ženy nepociťujú žiadnu paniku, pripúšťa aj psychologička. "Nevidím výrazné rozdiely v správaní slobodnej alebo ženy s partnerom. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, ktoré zúfalo naháňajú každého čo len trochu použiteľného muža, označila by som ich však za extrémne prípady. Inteligentná a sebavedomá žena by sa tak nikdy nesprávala, pozná svoju cenu a má potrebnú dávku hrdosti," myslí si Gajarová.

Nejdem pod svoju úroveň
Príkladom práve takéhoto zmýšľania je 27-ročná Silvia. "Až do 45 rokov je nezadaná žena mladá atraktívna kosť, ktorá si užíva a nechce sa viazať. Myslím, že staré dievky sa nedajú poznať ani podľa zatrpknutosti. Zatrpknuté sú skôr ženy, ktoré sa dlho starali o manžela a nevďačné deti. Premárnili tak najlepšie roky obetovaním sa namiesto vlastnej sebarealizácie," tvrdí Silvia.

Pracuje v IT spoločnosti a je presvedčená, že ak sa žena vie o seba postarať sama, nemusí sa starodievoctva obávať. A pritvrdí ešte viac: "Pri dnešnej rozvodovosti je svadba v mnohých prípadoch len plytvaním. A mať deti? Veľká investícia s neistým výsledkom, takže je na zváženie, či nie je lepšie svadbe sa úplne vyhnúť."

Či nevydaté ženy zachváti časom panika, podľa Silvie závisí od výchovy a od povahy. "Dievčatá z východu sa obvykle chcú za každú cenu čím skôr vydať a mať deti, aby nemuseli chodiť do roboty, aj za cenu, že nevyštudujú a nezískajú pracovnú prax. A čím sú staršie, tým hysterickejšie uháňajú ženícha. Hlavne aby sa mali komu zavesiť na krk. Keď posúdim seba v dvadsiatich rokoch a teraz v 27, jediný rozdiel je v tom, že si poriadne preberám - nešla by som pod svoju úroveň. A keď si nevyberiem, nič sa nestane, od hladu neumriem," myslí si Silvia.

Pocit menejcennosti však často nemajú ani ženy z vidieka a menších miest. "Vydávala som sa pred tridsiatkou, takže obavy, či nezostanem starou dievkou, som nestihla mať," tvrdí tridsaťjedenročná učiteľka Anna. "Myslím si však, že aj keby som sa nevydala, nepanikárila by som rovnako ako moje slobodné rovesníčky." A tlaky okolia? Netreba si ich všímať. Každý má právo prežiť život podľa vlastných predstáv, a nie podľa želaní príbuzných a miestnych klebetníc, odkazuje Anna.

Text: Katarína Sedláková a Zuzana Hlavačková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK