Začal sa hon na čarodejnice zo slúchadiel
Generácia rodičov, ktorá v súčasnosti vychováva tínedžerov, nie je v digitálnom svete stratená.
Veď počítač i internet využívajú v práci, mnohí dokonca komunikujú so svojimi ratolesťami cez Facebook. Predsa je im však virtuálny svet ich detí na míle vzdialený. Dokazuje to aj prípad mánie, ktorá prepukla začiatkom leta v Spojených štátoch. Decká si vraj našli novú drogu. Špeciálnu muziku, ktorá navodzuje pocity extázy. A rodičia za oceánom neváhali - v školách zakázali mp3 prehrávače!
Digitálne drogy - vaše dieťa potrebuje len počítač, mp3 prehrávač a slúchadlá, aby sa k nim dostalo. Takto šokujúco prezentovali mániu zvanú i-dosing na spravodajskom televíznom kanáli v americkej Oklahome. Priestor dali drogovým expertom, vystrašeným rodičom i veci znalým tínedžerom. Riaditeľka strednej školy, o ktorej sa v reportáži hovorilo, napokon všetkých ubezpečila vyhlásením, že v škole obmedzí používanie mp3 prehrávačov.
Čoho sa to vlastne rodičia tak boja? Čo je ten zákerný i-dosing? V podstate veľmi stará metóda zabalená do nového, pre mladých príťažlivého hábu. Na rôznych platených stránkach, ale napríklad aj zadarmo na videoserveri YouTube si mladí môžu stiahnuť špeciálne skladby, ktoré ich údajne privedú do výnimočných psychických stavov, aké zažívajú užívatelia nelegálnych drog, ako je LSD, extáza či kokaín.
V skutočnosti nejde o nič nové. Ako píše vo svojom článku americký psychológ Ron Doyle, už v roku 1839 prišiel nemecký fyzik Heinrich Wilhelm Dove na pozoruhodnosti, ktoré spôsobujú dva rovnaké tóny zahrané do každého ucha v jemne rozdielnej frekvencii. Jeho objav zvaný binaurálny rytmus sa potom v serióznych medicínskych podmienkach využíval napríklad na výskum cyklov spánku či pri liečbe depresií.
"Samozrejme, na každý seriózny vedecký výskum sa vždy nabalí nejaká peňazíchtivá pseudoveda," pokračuje Doyle. "Binaurálnemu rytmu sa teda pripisujú aj kontroverzné účinky, že vraj zlepšuje schopnosť učiť sa, pomáha dobrému spánku či zvyšuje produkciu endorfínov. A keď sa na webe dostanete aj k menej vedeckým zdrojom, ako napríklad, hm, MySpace či YouTube, zistíte, že si tam deti navzájom rozprávajú, ako sa dá na tých bítoch dobre ulietať."
Navyše deti nie sú jedinou cieľovou skupinou obchodníkov s "hudobnými drogami". Mnohí znepokojení rodičia možno ani nevedia, že sami "ulietavajú" na rovnakej látke. Stačí, ak do internetového vyhľadávača zadáte heslo "binaurálny rytmus" a okamžite sa môžete dostať na stránky obchodníkov s meditačnou hudbou, ktorá funguje na rovnakom princípe. Kým však deti zadarmo počúvajú "digitálne drogy" na YouTube, rodičia platia za meditačné CD okolo 15 eur. A, samozrejme, rodičom predajcovia nesľubujú drogovú extázu, ale vytúžené uvoľnenie.
Kým však stránky s meditačnou hudbou ukazujú obrázky harmonickej prírody, prípadne uvoľnených ľudí, na YouTube sa dá poľahky vyhľadať množstvo videí, kde decká "ulietavajú na digitálnych drogách". Dievča leží so slúchadlami na ušiach na posteli a zrazu sa začne triasť ako pri epileptickom záchvate. Mladý muž sa nepríčetne pozerá, je ako v tranze. Rodičia sa boja, no odborníci sú pokojnejší. Doktorka Helane Wahbehová, výskumníčka z Oregonskej univerzity, odmieta, že by hudba navodzovala drogové stavy.
"Spravili sme aj malú kontrolnú štúdiu na štyroch ľuďoch," dáva Wahbehová svojim slovám väčšiu váhu. Ďalší odborníci, ktorých oslovil britský denník Daily Mail, sa zhodujú na tom, že u mnohých mladých ľudí môže byť zvláštny pocit len placebo efektom. Navodia si ho sami, lebo ho chcú cítiť, nie preto, že ho vyvolala hudba. Za drogu si piesne založené na binaurálnom rytme nedovolil označiť nik z oslovených. Paniku teda vyvolali médiá a rodičia. A neostalo to bez ohlasu mladých.
Najskôr rodičom začali vracať úder sami užívatelia "digitálnych drog". Na YouTube začali nahrávať videá, kde prehnane simulujú stavy extázy len preto, aby sa zabavili na diskusiách vystrašených rodičov. Ďalší si z fenoménu začali robiť dobrý deň tým spôsobom, že namiesto binaurálnych skladieb začali "ulietať" na interpretoch ako Neil Diamond. Hysterická reakcia staršej generácie sa zároveň postarala o zaručené rozšírenie i-dosingu aj do tých miest, kde o ňom ešte nepočuli.
Žarty si z i-dosingu začali robiť aj blogeri alebo magazín o technológiách Wired. "Táto téma vyvoláva mnoho otázok," napísali v sarkastickom duchu. "Ako policajti zistia, či dieťa i-dosinguje, alebo či počúva Justina Biebera? Je iPod bongom budúcnosti? A čo sa stane, keď niekto pustí i-dosingovú skladbu počas veľkého športového finále a zdroguje celý národ?" Istý bloger zase rodičov varoval, aby si všímali varovné znaky - červené uši a odtlačky od slúchadiel.
Napriek tomu, že ide naozaj len o nafúknutú bublinu, varovné znaky by rodičia predsa len mali sledovať. Nie odtlačky od slúchadiel, ale samotný fakt, že dieťa skúša i-dosing. Podľa Doyla mánia okolo i-dosingu dokazuje, že mladí majú stále chuť experimentovať s novými drogami. Navyše, a čo je pre rodičov oveľa znepokojujúcejšie, niektoré stránky predávajúce i-dosingové skladby odkazujú aj na obchody s takzvanými dizajnérskymi drogami. A pri nich už o placebo efekte nemôže byť ani reči.
Ide o drogy, ktoré majú iné chemické zloženie ako klasické nelegálne látky, takže sa za ne len veľmi ťažko postihuje, majú však podobný, ak nie silnejší účinok. Ak sa problém s pomerne neškodným i-dosingom bude riešiť nezmysleným zákazom mp3 prehrávačov, ktovie, či mladí nesiahnu po druhej možnosti, ktorú im stránka odporúča. Ak chcú rodičia aspoň trochu porozumieť dospievajúcej generácii, formulka panika - zákaz ich rozhodne nikam neposunie.
"Jednoducho, keď si všimnete, že z izby vašej ratolesti zrazu nehučí Tokyo Hotel či Timbaland, ale namiesto toho sa odtiaľ ozýva podivné bzučanie, je asi čas od detí v priateľskom rozhovore zistiť, čo ich k tejto zmene vedie," odporúča Doyle. Časopis Wired odporúča v humornom tóne deti upozorniť aj na to, že počúvanie i-dosingových skladieb môže viesť aj k tvrdším hudobným drogám. Napríklad k Pink Floydu.
Text: Milan Čupka pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK