Učiť bez učebníc je ako operovať bez skalpela

Tretiaci a siedmaci na základných školách, ako aj tretiaci na gymnáziách si v prvé dni školského roka domov veľa učebníc neodniesli. Patria totiž medzi takzvané reformné ročníky, ktoré by sa mali učiť z nových kníh.  Žiaci a študenti  týchto tried však dostali učebnice, z ktorých sa učili ich predchodcovia. Šťastie majú akurát siedmaci na základných školách, tí majú k dispozícii aspoň nové učebnice slovenského jazyka a chémie. Ostatné učebnice pre reformné ročníky chýbajú. Knihy chýbajú aj v iných ročníkoch, ktoré sa učia podľa nových osnov. Šiestaci sa musia zaobísť bez učebníc literatúry a dejepisu, takisto bez týchto kníh budú fungovať aj prváci a druháci na gymnáziách. Druhákom gymnázií chýba aj učebnica biológie.

   
Rodičia a učitelia
"Moja dcéra je tretiačka na základnej škole. Na začiatku  školského roka priniesla domov niekoľko učebníc, ale ani jednu nie novú, všetky už boli používané viac či menej rokov predtým, ako ich dostala," hovorí matka tretiačky Kamily Petra Sušková. Podľa nej sa tak zopakovala situácia, akú zažili v druhom a aj v prvom ročníku. Ani vtedy Kamila a jej spolužiaci nezačínali z reformných učebníc. "Najhoršie som to vnímala minulý školský rok. Dcéra síce mala staršie učebnice, učiteľka, ktorá musela učiť už podľa nového systému, ich veľmi nevyužívala, keďže sa nezhodovali s novými osnovami, " konštatuje matka školáčky. "Nové mali len učebnice prírodovedy, matematiku a slovenský jazyk dostali až v druhom polroku. Dovtedy sa učili za rôznych prekopírovaných papierov," dodáva.

Podobný vývoj očakáva aj v tomto školskom roku. "Rozčuľujú ma tie papiere, deti by mali mať učebnice, papiere strácajú, vznikajú potom nepríjemné stresy," myslí si Sušková. Súhlasí s ňou aj tretiacka triedna učiteľka Anna Kováčková z jednej z bratislavských základných škôl. "Vyučovať pomocou papierov s úlohami posťahovanými z internetu a prekopírovanými z kníh, je ťažké pre žiakov aj učiteľov. Osnovy nám zadávajú, čo máme učiť, chýbajú však podklady v podobe učebníc. Nervózni sú žiaci, ktorých môžu papierikové systémy stresovať, nervózni sú aj mnohí učitelia, " hodnotí učiteľka prvého stupňa základnej školy s dlhoročnou praxou.
   
Siedmaci bez učebníc
Siedmacká triedna a učiteľka matematiky Magdaléna Tesaríková zo základnej školy z východu Slovenska využíva pri vyučovaní aj staré učebnice. "Príklady a výsledky sa nemenia, mení sa spôsob výkladu a obsah siedmackého učiva," hovorí. "Učiť bez učebníc je ako operovať bez skalpela," vyhlasuje. Okrem toho sú podľa nej príprava cez internet a sťahovanie z rôznych vedeckých publikácií náročné aj finančne. Školy nie sú v dobrej finančnej situácii, nemajú peniaze na potrebné opravy a ak majú  dávať peniaze na kopírovanie a papier do kopírky, zaťažuje ich to. "Pomáhajú nám finančne rodičia, ale keďže štátne školy sú zadarmo, tak sa nám to nezdá ako šťastné riešenie," dodáva. 

Problém s chýbajúcimi učebnicami vnímajú aj samotní žiaci. "Mysleli sme si, že keď nebudeme mať nové učebnice, nebudeme sa takmer vôbec učiť. Učíme sa však aj napriek tomu, len komplikovaným spôsobom," myslí si siedmačka Dominika, ktorá už takto absolvovala piatu aj šiestu triedu. "Moji rodičia vravia, že ma mali dať do školy o rok skôr, nebola by ma  zastihla táto nezvládnutá reforma," dodáva žiačka základnej školy. 

Knihy chýbajú aj v Kalifornii
"Treba zdôrazniť, že tento stav vznikol v dôsledku toho, že predchádzajúce ministerstvo školstva nezabezpečilo v dostatočnom čase prípravu učebníc pre reformné ročníky, " uviedol pre agentúru SITA minulý týždeň  tlačový odbor ministerstva školstva. Rezort školstva však predpokladá, že v prvom polroku tohto školského roka by mohlo byť na školách asi šesťdesiat percent  reformných učebníc. Minister školstva Eugen Jurzyca zvažuje aj existenciu učebníc na internete. Uviedol to počas hodiny otázok a odpovedí v Národnej rade SR účastníkom Detskej univerzity. "Deti by nemuseli nosiť knihy v plecniaku na chrbte a môžu si ich hocikedy, aj v budúcnosti, pozrieť na počítači. Takéto učebnice môžu byť priebežne dopĺňané o nové poznatky," povedal Jurzyca v príhovore pred začiatkom školského roka. 

Podobne rozmýšľa aj kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger, ktorý rozhodnutie učiť sa z internetových učebníc už aj uvádza do praxe. Ten nezachraňuje reformu, snaží sa finančne uľaviť štátu. Schwarzenegger vyhlásil, že učebné texty budú prístupné len na internete a tvrdí, že tak bude dostupná ich rýchla aktualizácia. 
 
Chyba ministerstva?
Reformné učebnice však chýbali v školách aj minulý a predminulý školský rok. Bývalý minister školstva  Ján Mikolaj kládol vinu za meškanie výberovým konaniam na autorov učebníc. Ďalšie meškania vraj spôsobili výberové konania na vydavateľstvá a distribútorov. Ešte v júli však exminister vyhlasoval, že v septembri bude v školách osemdesiatpäť percent učebníc. Spoliehal sa na podpisy na zmluvách, tie však nechýbali na rozdiel od kníh ani v minulosti. Mikolaj vyhlásil aj to, že autorov chýbajúcich učebníc ťažko nájsť, a tým sa takisto celý proces zdržiava. Výberové konania stroskotali, lebo sa nenašli autori. Takisto podľa neho mnohé knihy museli byť na základe lektorských posudkov vrátené na prepísanie a opravy. V apríli exminister uviedol, že dovtedy vyšlo spolu stotridsať reformných učebníc.

Zdá sa, že ministerstvo školstva v čase, keď chystalo školskú reformu, s tým, že učebnice môžu meškať, nepočítalo. Nechystalo teda ani nijaké náhradné riešenia a dostalo sa tak do začarovaného kruhu. Reforma beží, učebnice meškajú. Už tretí rok. A nedá sa očakávať, že štvrtý rok reformy, ktorý pripadá na budúci školský rok, prebehne inak. Aby učitelia nemuseli učiť len zo starých učebníc,  ministerstvo školstva požiadalo tie vydavateľstvá, ktoré majú spracovanú aspoň  časť učebníc, aby ich zverejnili na internete. "Ako náhradné a  dočasné riešenie je to v poriadku. Bez kníh je ťažko chystať učebné plány, texty z internetu nám uľahčia prácu," hovorí tretiacka učiteľka Anna Kováčková. Exminister Mikolaj síce pred časom vyhlásil, že učebnice, ktoré sa nestihnú vytlačiť, si budú môcť učitelia stiahnuť v elektronickej podobe. Do praxe sa mu to však už uviesť nepodarilo. 
   
Ako funguje trh s učebnicami
Vydávanie učebníc sa zmenilo zároveň s novým školský zákonom a začiatkom školskej reformy. Pred ňou  ministerstvo školstva schvaľovalo učebnice, mohlo však schváliť aj alternatívne učebnice. Preto si školy napríklad mohli vyberať až z troch šlabikárov schválených ministerstvom. Očakávania, že po rozbehnutí školskej reformy si školy budú môcť vyberať z ešte väčšieho množstva učebníc a vydavatelia si tak budú konkurovať, sa ukázali ako nereálne. Školy v súčasnosti síce môžu používať vlastné učebné texty, ale učebnice budú mať uhradené len tie, ktorých vznik a vydanie podporilo ministerstvo. Čím vzniká podozrenie, že štát sa snaží držať trh s učebnicami vo vlastných rukách a nepriamo tak ovplyvňovať ich obsah. Napríklad tých, kde sa objavujú nie vždy ideologicky vyhovujúce texty, ako sú napríklad učebnice dejepisu. A čo učitelia, ktorí s ich obsahom nebudú súhlasiť? Môžu použiť doplnkové texty, ktoré si zabezpečia na vlastné náklady.

V Česku napríklad voľný trh s učebnicami funguje. Vydavatelia, ktorí poznajú školské učebné osnovy, vedia vydať kvalitné učebnice aj bez dozoru ministerstva. Do vysokej kvality a prijateľnej ceny  navyše vydavateľov  tlačia požiadavky trhu. Nekvalitná a drahá učebnica sa v Česku rovná obchodnému neúspechu. 
 
Kvalita učebníc
Diskusiu vyvoláva aj kvalita reformných učebníc. Vydavateľstvá tvrdia, že napísať dobrú učebnicu trvá aj dva-tri roky, len tak sa dajú stihnúť naozaj dôkladne všetky korektúry a overiť ich skúšobne v praxi. Na Slovensku sa zatiaľ s ničím takým nepočíta, autori viacerých učebníc, ktorí však nechcú byť menovaní, tvrdia, že podpísali zmluvy, kde bola dodacia lehota na hotovú učebnicu aj len jeden alebo dva mesiace. "Kvalitu takých textov si radšej nechcem predstaviť," komentuje situáciu Anna Kováčková. A predpokladať, že autori, ktorí sa do konkurzov prihlásili, už mali doma takmer  hotové učebnice, sa naozaj nedá a ťažko tomu aj uveriť. Do konkurzu  totiž stačí ponúknuť len ukážku, ostatná časť potom naozaj môže vzniknúť za niekoľko týždňov. A prihliadnuť treba aj na to, že každá učebnica je inak náročná na prípravu, je rozdiel písať učebnicu hudobnej výchovy pre prvákov alebo dejepis či slovenský jazyk pre siedmy  ročník základnej školy.

Otázne je aj to, akí autori sa hlásia do konkurzov a či naozaj každý víťaz má na to, aby vytvoril učebnicu. Predmet tvorba učebníc sa na pedagogických fakultách neučí, mnohí sa do konkurzu hlásia len z prestíže a platí, že niekto konkurz vyhrať a napísať knihu musí. Najlepšie za mesiac.

Školská reforma  a učebnice
Školský rok 2010 2011 je tretí reformný. Školská reforma  sa začala v roku 2008 novým školským zákonom.
 
Zákon uviedol do praxe dvojúrovňový model vzdelávania, čo znamená, že školy môžu spoluvytvárať učebný plán. Povinné učivo diktuje štát v takzvaných štátnych vzdelávacích programoch, ostatnú časť učebných osnov si školy určujú vo vlastných školských programoch. 
 
Reforma sa zavádza do praxe postupne počas štyroch rokov. Začala sa v roku 2008 v prvých ročníkoch základných a stredných škôl a v piatych ročníkov ZŠ.  Pokračovala druhými ročníkmi a šiestym ZŠ a prebieha v triedach tretiakov na základných aj stredných školách a u siedmakov.
 
Nový školský zákon hovorí okrem iného aj to, že v triedach je menej žiakov alebo sú povinné na základných školách dva cudzie jazyky.

Obsahová reforma vyžaduje nové učebnice. Zákon o pedagogických zamestnancoch dovoľuje písať učebnice aj učiteľom.

Text: Zuzana Hlavačková pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu