Byť hrdým otcom je moderné. Kočíkovať sa nehanbí ani britský premiér

Cameron je tak dôkazom, že fenomén sociológmi nazývaný noví otcovia prenikol aj medzi politické špičky. Ten hovorí o tom, že súčasní otcovia sa už nehanbia ísť s kočíkom na prechádzku či zostať s dieťaťom na rodičovskej dovolenke.

Britskému premiérovi Davidovi Cameronovi sa 24. augusta narodila dcéra Florence Rose Endelion. Stal sa tak vôbec druhým predsedom vlády v britských dejinách, ktorý sa počas funkčného stal otcom. Jedno prvenstvo medzi   britskými premiérmi mu však patrí určite: Cameron sa rozhodol využiť možnosť ísť na rodičovskú dovolenku. Tá pre britských otcov zo zákona predstavuje dva týždne a jeho rozhodnutie pozitívne prekvapilo celú krajinu. Bývalý premiér Tony Blair, ktorému sa počas funkčného obdobia narodil syn, doma s dieťaťom nezostal. 
Neprajníci premiéra síce tvrdia, že ide o populistický krok, no obyvatelia Británie jeho prístup k vlastnej rodine hodnotia kladne. Záväzok podporovať rodiny hlásali  David Cameron a  britskí konzervatívci už vo volebnej kampani. "Musíme zmeniť spôsob práce, aby rodiny dostali možnosť tráviť viac času spolu, " vyhlasoval. Konzervatívci sa tradične hlásia ku klasickému modelu rodiny, založenému na manželskom zväzku a deťoch, a sú rozhodnutí iniciovať prijímanie zákonov, ktoré by taký model podporovali a zabraňovali by nárastu rozvodovosti. Sám Cameron je otec troch detí, okrem čerstvo narodenej dcéry  má ešte s manželkou Samanthou šesťročnú Nancy  a štvorročného Elwena. Ich prvý syn Ivan, ktorý trpel ťažkou formou epilepsie, zomrel ako šesťročný minulý rok vo februári. 

Nielen politici
Britský premiér však nie je jediný otec, ktorý sa rozhodol p narodení dieťaťa zostať doma  a venovať sa rodine. Pre dnešných otcov už nie ničím výnimočným ísť s kočíkom na prechádzku, hrdo hovoriť o potomkoch, prípadne nahradiť matku na materskej dovolenke. Určite máte vo svojom okolí mužov, ktorí sa pochvália, ako ich deti urobili prvý krok alebo ako sa im prerezal prvý zub. Hrdo sa s deťmi ukazujú na verejnosti a pyšne na sociálnych sieťach vystavujú  ich fotky na obdiv. Taký postoj otcov  kedysi nebol bežný a rozšírený. Viete si predstaviť generáciu dnešných päťdesiatnikov, ako by sa v mladosti ukazovali s kočíkmi? Určite nie, vtedy  vystavovať lásku k deťom a starostlivosť o ne nebolo zo strany otcov moderné. "Deti boli ženská záležitosť, ale to neznamená, že by otcovia deti nemilovali. Len sa o tom nehovorilo a nebolo bežné dávať otcovskú lásku najavo," hovorí psychologička Lenka Barusová. Od deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa však na Slovensku a v Čechách, ale aj iných postkomunistických krajinách začali objavovať takzvaní noví otcovia, pre ktorých je starostlivosť o potomkov bežná záležitosť.  V západných krajinách sa  objavili  podľa sociologických štúdií  už v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Čo si  treba predstaviť pod výrazom noví otcovia? Podľa sociológov ide asi o tento jav: model, že žena sa stará o deti  a domácnosť a muž zabezpečuje rodinu, už nie je jediný správny a zaužívaný. Ukázalo sa, že rodina môže fungovať aj opačne. A ak aj sa úlohy v rodine nevymenia úplne, muži sa dokážu postarať o deti a navyše to robia radi. Všetko však záleží na rozhodnutí oboch partnerov. Psychológovia a  lekári nikdy neodmietali názor, že muži sa dokážu postarať o deti a nevideli dôvod, prečo by to nevedeli.  Oni to len jednoducho nerobili, lebo na to nemali dôvod. Ženy to od nich nevyžadovali, spoločenská norma ich k tomu nenútila. 

Vymenené úlohy
Zdá, sa že dnešné ženy majú šťastie. Muži sa vedia postarať o dieťa a ony im ich pokojne môžu nechať a odskočiť si  napríklad zacvičiť . Ešte matky  a staršie sestry súčasných tridsiatničiek im môžu len závidieť. "Premena, ktorou prešli súčasní mladí muži, sa dá označiť ako udomácnenie chlapa v rodine a spoločnosti," tvrdí psychologička Lenka Barusová. Dnešné ženy očakávajú pomoc pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť, ale to podľa psychologičky nie je typická mužská úloha. Premenou takisto prešli aj ženy. Od starostlivých gazdiniek sa posunuli do úlohy výkonných manažérok. Starajú sa síce ďalej  o domácnosť, ale našli aj vlastnú  sebarealizáciu.

V extrémnych prípadoch dokonca odmietajú ženy ísť na materskú dovolenku a vracajú sa niekoľko dní po pôrode do práce. Minulý rok venovali média pozornosť bývalej francúzskej ministerke spravodlivosti a dnešnej europslankyni Rachide Datiovej, ktorá sa vrátila do ministerského úradu len päť dní  po pôrode. Skorý návrat ministerky do práce vyvolal kritiku v  ženských organizáciách a medzi aktivistami za ženské práva. Tí označovali dokonca ministerkino počínanie za zlý príklad, ako aj za nepriamu formu nátlaku na ženy, aby sa vrátili do pracovného procesu čo najskôr  po pôrode.

Hovorca francúzskej vlády vtedy vyhlásil, že ministerka vždy hovorila, že byť matkou je vrchol šťastia, ale teraz má dôležité úlohy, ktoré musí splniť. Iní si mysleli, že ministerka  chcela a musela dokázať, že sa vie udržať v politike, v ktorej dominujú muži. 

Pochybnosti žien 
Najmä medzi ženami však panujú pochybnosti, či je takýto posun medzi ženskou a mužskou úlohou dobrý. Ženy síce oceňujú pomoc s deťmi, zároveň však riešia otázky, či nechcú od mužov priveľa. "Môj otec som mnou bol na ihrisku asi dvakrát, nevedel mne aj bratovi pripraviť jedlo, nikdy s nami nebol sám dlhšie ako jedno poobedie," zamýšľa sa tridsaťročná Elena. Jej manžel vyzdvihuje ich syna dvakrát týždenne zo škôlky, kým má ona kurz francúzštiny, a vie sa oňho dokonale  postarať. Stráži ho aj v čase, keď ona má pracovnú večeru alebo dôležitú obchodnú schôdzku.  V sobotu s ním navyše chodí plávať a nemá problém s čímkoľvek okolo syna vrátane jedla. "Keď  porovnám, čo robil môj otec a čo robí môj manžel, tak z toho môj otec vychádza ako ten horší. To však nie je pravda, preto pociťujem obavy, či manžela príliš nezaťažujem," zamýšľa sa úspešná majiteľka obchodu.

Mužov môže ich výrazná otcovská úloha vyčerpávať viac ako ženy ich úloha matky. Unavení muži potom už nechcú fungovať ako manželia a hádky v rodine sa vyskytujú nie kvôli deťom, ale kvôli vzťahu. A ženy starostlivosť a pozornosť očakávajú nielen čo sa týka detí, ale aj čo sa týka ich. Rovnako ako tie, čo  žili v časoch, keď sa muži hanbili vyjsť s kočíkom.

Text: Zuzana Hlavačková pre magazín Pravdy
Foto: REUTERS