Pre detské vzory neexistuje vzorec

V podstate tak trochu každý. Všetky spomínané osobnosti, čo postavičky sa objavili v rôznych anketách a diskusiách ako idoly slovenskej omladiny. Ako si dnešné deti vyberajú svoje vzory a ako často ich striedajú? Kto je vhodný a kto nevhodný vzor?

V prvom rade treba trochu poopraviť tvrdenie z prvého odseku. Je síce pravda, že každý z menoslovu je vzorom a idolom, na peračníkoch však deti väčšinou Štefánika nenosia. Vzory a idoly sa dajú rozdeliť do troch skupín podľa životnosti. Hannah Montana sa možno v súčasnosti usmieva z najrozličnejších školských pomôcok a kusov oblečenia, s veľkou istotou však bude onedlho vystriedaná ďalšou hviezdičkou na jedno použitie.

Obdiv k Štefánikovi, či inej historickej osobnosti, samozrejme, nie je tak očividný ako pri hviezdach šoubiznisu, avšak jeho trvácnosť je omnoho dlšia. Veď deti sa v ňom videli ešte za prvej republiky. A tretia kategória? Tú tvorí vzor, ktorý je na svete od nepamäti. Rodičia a kamaráti boli zrejme príkladom už pre pračloveka.

Hoci to nie je pravidlo, pre detské vzory často platí, že čím viditeľnejší idol je, tým je jeho trvanie kratšie. Beáta Šavelová, učiteľka slovenčiny a hudobnej výchovy s vyše 30-ročnou praxou to svojimi slovami potvrdzuje. "Keď sú deti v kruhu spolužiakov a bavia sa na tému môj vzor, povedia niečo, aby zapadli alebo, aby sa predviedli. Ale keď to majú napísať samé, tak je to zrazu úplne iný názor."

Vtedy sa hodnoty akoby obrátili a miesto celebrít vystupujú do popredia skutoční ľudia. Deti zrazu začnú písať o rodičoch. "Miesto hviezd do popredia vystupujú významí ľudia, ktorí niečo dokázali. Napríklad ľudia, ktorí za niečo dostali medailu," dodáva Šavelová. Pestrosť detských vzorov odkrýva napríklad aj internet. Keď sa decká môžu vyjadriť zo sociálneho bezpečia domova, zrazu odhaľujú skutočné vzory.

Najhorší vzor kraľuje peračníkom
Pozrime sa však najskôr na rýchlovarných hrdinov. Tých vyrába najmä televízia. S týmto tvrdením sa stotožní asi každý učiteľ. Dagmar Moravčíková s 25-ročnou praxou však dodáva, že za detskými vzormi sa treba vybrať najmä do papiernictva. Tu za horami plnými zošitov, peračníkov a ceruziek sa ukrýva svet, kde možno účinne vplývať na malého človeka.

"Deti niečo zbadajú, povedia, že to teraz letí a chcú to mať. A chcú to mať všade. Na perách, taškách, farbičkách..." naznačuje učiteľka prvého až štvrtého ročníka na Základnej škole Škultétyho v Nitre. Dievčatám dnes takto vládne a diktuje módu speváčka a herečka Hannah Montana. Prednedávnom sa na zošitoch a polepených žiackych knižkách usmievalo červené pretekárske auto McQueen. Superrýchly hrdina, ktorého odkaz je v skratke v tom, že prekonal samoľúbosť a naučil sa vážiť si priateľov. Pred pár rokmi to boli proste len kone. Krásne ušľachtilé zvieratá s dlhými a lesklými hrivami.

Idoly prúdia z reklamy, z obchodov. A rýchlo sa menia. Moravčíková si spomína, že prvým takým výrazným hrdinom bol Pikachu. Nálepky, odznaky boli všade. Ešte aj teraz sa v niektorých detských izbách kdesi v kúte povaľuje plyšové žlté čudo, ktoré po dopade na zem kriči pika, piká! Tieto vzory majú spoločné aj to, že často desia rodičov.

Keď bol v móde Pikachu, hrdina japonskej animovanej série o Pokémonoch, na celom svete sa viedli križiacke vojny proti údajne agresívnej japonskej animácii, ktorá má zlý vplyv na vývoj detí. Keď sa nedávno hlasovalo o najhoršom vzore pre tínedžerov, víťazom nebol nik iný, než v súčasnosti všadeprítomná Hannah Montana, vlastným menom Miley Cyrus.

Na sedemnásťročnej Cyrus, ktorá je už niekoľko rokov hviezdou mladých tínedžerov, sa rodičom nepáči, že randí s dvadsaťročným modelom, či že pri udeľovaní tínedžerský cien tancovala okolo tyče. Za najhorší vzor hlasovalo v ankete viac ako päťdesiattisíc ľudí, hviezdu televíznej stanice Disney označilo za najväčšie zlo až 42 percent účastníkov. Majú ju však rodičia zakazovať?

Podľa detskej psychologičky Márie Tóthovej-Šimčákovej zákazy nie sú dobrou cestou. Ak by rodič začal detský vzor zhadzovať, dieťa by začalo vzdorovať a obdiv k danej celebrite by sa len prehĺbil. "Skôr by som odporúčala nenásilne poukázať aj na negatívne stránky toho-ktorého idolu. Ak sa dieťaťu páči napríklad nejaký akčný hrdina, nebáť sa, že dieťa bude agresívne, ale mu skôr vysvetliť, že aby sa jeho hrdina stal hrdinom, musel na to vynaložiť veľké úsilie," dodáva psychologička.

Steve Jobs lepší ako dvojičky Olsenové
Sú mladé pekné a úspešné. On už rozhodne nepatrí k najmladším a nosí stále jeden čierny rolák. V minuloročnej ankete celosvetovej mládežnickej organizácie Junior Achievement však tvár spoločnosti Apple Steve Jobs v popularite poľahky zdolal aj dvojičky Olsenové. V ankete, kde si mladí vyberali vzory spomedzi známych ľudí, ktorí úspešne podnikajú, sa dobre umiestnil aj zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.

Rovnako ako sa mladí presúvajú od televízie k počítaču, čoraz viac zabúdajú na čisto televízne hviezdy a dokážu ich čoraz viac osloviť ľudia z počítačového sektora, či pre generáciu rodičov úplne neznámi hrdinovia počítačových hier alebo videoservera YouTube. Na nitrianskej základnej škole sa napríklad osemroční chlapci delia na tých, ktorých hrdinom je Škrtel a spol a na tých, ktorí by chceli byť ako čarodejník.

Magickú postavičku všetci poznajú z počítačovej hry. Prečo by sa naňho chceli podobať. "Lebo dokáže šľahať ohne," odpovedajú s úsmevom. Hrdinovia sa tak z televízie naozaj sťahujú na obrazovky notebookov. "Baby pozerajú na Youtube rôzne videoklipy, učia sa texty, napodobňujú tanec," prezrádza Moravčíková a dodáva, že na Youtube teraz "fičí" najmä Justin Bieber či Shakira.

O vzoroch mladých sa veľa možno dozvedieť napríklad aj na slovenskom komunitnom portáli pre tínedžerov www.birdz.sk. Napríklad to, že keď chcú byť mladí "cool" musia vedieť vyjadriť jasné stanovisko. Získať si rešpekt partie môže človeku zabezpečiť milovanie i nenávidenie Justina Biebera, či Hannah Montany.

V ankete, ktorú server www.birdz.sk spustil 7. septembra tohto roku zase tínedžeri prezrádzali, aké skupiny považujú za svoje vzory. Pre viac ako 12 percent je vzorom nejaký kamarát, priateľ z reálneho alebo virtuálneho života. Pre rovnaký počet mladých je hrdinom slávny spevák, či speváčka. Rovnako cez osem percent získali známi vzdelanci a ľudia, ktorí majú veľa peňazí, pričom je jedno čo robia. Rodičia získali len šesť percent, politici štyri a slávne osobnosti dve. Najviac detvákov, viac ako 42 percent, považuje za svoj vzor kohosi úplne iného.
Vplyv peňazí potvrdzuje aj Šavelová. Podľa nej deti pozorne vnímajú, kto koľko zarába, a kto sa ako má. "Pri odpovediach na otázku, kým by chceli byť, preto prevažujú odpovede ako právnici, lekári, ekonómovia." Povolania, ktoré smrdia grošom. Učiteľmi byť vraj nechcú. Prečo? "Pretože vidia, ako sa učitelia majú. Ale predsa sa nájdu takí, ktorí dokážu mať aj učiteľa za svoj vzor."

Mama aj otec bývajú vzorom, skôr však u starších detí a nebýva to často. "Rodičia sú vzorom u detí, u ktorých možno vidieť, že to doma funguje. Mama s otcom nie sú rozvedení. Držia pokope, robia všetky veci spolu, mávajú rodinné stretnutia napríklad u babky, dedka," opisuje Šavelová. Na rozdiel od výsledkov ankety, úplnou raritou sú podľa Šavelovej ako vzor kamaráti. "Nestáva sa, aby deti na hodinách etiky ukázali na svojho spolužiaka."

Keď je hrdina anjel, dieťa môže byť diabol
Mal by byť teda svet detských hrdinov pre rodičov uzavretý, pretože jeho ovplyvňovaním by sa narobilo viac škody ako úžitku? Okrem spomínaného usmerňovania by podľa Tóthovej-Šimčákovej mali rodičia minimálne mať prehľad, aké má ich dieťa idoly. Často to dokáže napovedať na čom dieťaťu záleží. "Deti si často nevyberajú hrdinu ako celok, zaujímajú ich čiastkové veci. Hovoria - chcem vyzerať ako tá či ten, chcem dokázať to, čo ten či tá...," dodáva psychologička.

Zároveň upozorňuje, že niekedy tak môžu vznikať nedorozumenia. "Poznám prípad, keď mama bola nešťastná, lebo si myslela, že je syn trpí depresiami. Počúval Petra Muka, pôsobil pochmúrne. Napokon vysvitlo, že nebol v depresii, len mal potrebu napodobňovať svoj vzor," vysvetľuje Tóthová-Šimčáková, podľa ktorej je vždy lepšie nejaký, než žiadny vzor.
Psychologička Mária Hargašová zase hovorí o tom, že pre dospievajúceho človeka hľadanie vzoru súvisí s hľadaním vlastnej jedinečnosti. "Ide mu o to, odlíšiť sa od masy priemerných dospelých, kam by onedlho mohol a mal patriť," tvrdí. Pri tomto odlíšení, by však mohol ostať sám, a to nechce, lebo mladý človek súčasne potrebuje niekam patriť, vydobyť si svoje miesto medzi rovesníkmi.

"Neraz ide o bolestné hľadanie, keď najprv odmieta to, čo sa mu nepáči. Je veľmi kritický, nemá chuť ani čas ani zmysel na rozlišovanie nuansí priemeru, na hľadanie zrniek zlata v šedom piesku všednosti, chce najprv oddeliť dobro a zlo, chce "všetko alebo nič". Preto si ako pomôcku vyberá jasné a výrazné vzory, také, ktoré sú úspešné, odvážne, až nekompromisné k všetkému, čo bolo doteraz a čo zaváňa kompromisom," dodáva Hargašová.

Vzor musí byť to, čo by bol rád aj on. Čo mu dodáva silu a odvahu. "Každý mladý človek však dospieva inak, v inom čase, za iných podmienok. Niekedy neskoro, niekedy nedospeje vôbec. Čím lepšie to má zvládnuté, ak má dobré základy vybudované v detstve, tým menej je odkázaný na vonkajšie vplyvy, na extrémnne vzory, myslí si Hargašová.

Zaujímavá diskusia na tému detských vzorov prebehla aj na stránkach britského denníka The Daily Telegraph. Dospelí vraj často robia chybu, keď za idoly dávajú ľudí, ktorí sú na bez chýb. Svoju teóriu vysvetľovali na príklade alkohlizmu. V súčasnosti sa podľa nich prezentuje v médiách na jednej strane pranierovanie ľudí, ktorí sa opijú do nemoty a na druhej strane velebenie abstinentov.

Podľa komentátora Dolana Cummingsa tak mladí majú pocit, že jedinou alternatívou k asketickému abstinentstvu je opiť sa do nepríčetna. Práve preto, by sa mladým mohli dávať za vzor ľudia, ktorí pijú alkohol, zároveň však dokážu odhadnúť, kedy majú dosť. Samozrejme, takýto postoj sa dá preniesť na mnohé ďalšie sféry. Jednoducho povedané, príliš extrémne vzory vytvárajú extrémnych nasledovateľov.

Text: Milan Čupka, Andrej Barát pre Pravdu
Foto: Andrej Barát