Hry a učenie treba správne zladiť

Hra je najdôležitejšia detská aktivita. Kým taká mačka väčšinu dňa prespí, dieťa ju prehrá. Hrou si rozvíja osobnosť, rozumové schopnosti, pohybové predpoklady, cibrí si logiku. A nielen to. Dieťa si obľúbi hračku, má k nej citový vzťah, potrebuje ju ochraňovať, hladkať, postarať sa o ňu. Ak hrá hru, v ktorej je víťaz len jeden, odmalička sa učí prehrávať. Ako dospelý to bude ešte potrebovať.

Dieťa sa vie hrať
"Ak sa dieťa vie skutočne dobre hrať, mali by sme sa tešiť nielen preto, že máme vtedy od neho pokoj, ale predovšetkým preto, že je to dôležitá pozitívna informácia o ňom. Ak prídu iné deti za tým vaším, že sa s ním chcú hrať, môže to znamenať, že sa s ním dá hrať, že je zrejme dobrým poslucháčom. A to je pre dospelosť úžasná devíza," píše v knihe Malá polepšovňa (pre rodičov), Albín Škoviera.

Varovný signál
Zdá sa, že čím dospievame, tým menej sa hráme. A že deti sa hrajú, pretože nič iné robiť zatiaľ nevedia. Keď však neskôr dieťa začne chodiť do školy, rodičia by mali dozrieť na to, koľko času venuje hrám. Albín Škoviera si myslí, že ak dieťa od primeraných povinností uniká k hre, môže to byť napríklad preto, že "v školskej práci nie je dostatočne úspešné, a tak ho táto práca nenapĺňa a neuspokojuje, alebo preto, že je citovo "nenasýtené", jednoducho – potrebuje sa dohrať".

Text: -dz- pre oŽene.sk 
Foto: SHUTTERSTOCK