Gadžovia pomáhajú Cigánčatám pochopiť iný svet

Janette Maziniová má 36 rokov a chce, aby aj iným Cigánčatám niekto otvoril cestu a ukázal im, čo z domu nepoznajú. Preto vymyslela dobrovoľnícky projekt Veľká sestra, veľký brat.

Čo podľa vás chýba Cigánčatám?
Rómska kultúra je úplne iná a deti, ktoré prídu do školy s nadšením, sa väčšinou už po dvoch mesiacoch prestanú do školy tešiť, lebo narazia na problémy. Rómska rodina považuje dieťa za osobnosť a dáva mu viac slobody, rómske dieťa nikto nenúti, že musí sedieť alebo jesť, sadne si alebo sa naje vtedy, keď má chuť. V škole potom dieťa nechápe, prečo je zlé keď nesedí v lavici a prečo sa nemôže najesť hocikedy, keď je hladné. Jediné, čo škola od nich chce, je, aby sa prispôsobili, ale to sa nedá zo dňa na deň, keď doma vyrástli na úplne iných hodnotách. Ak natrafia na "bielych" ľudí, ktorí ich akceptujú a ktorí sú ochotní im pomôcť pochopiť veci, s ktorými sa stretávajú po prvýkrát, majú šťastie, tak ako som ho mala ja. A preto sme rozvinuli program, v ktorom s rómskymi deťmi pracujú dobrovoľníci, aby podporili ich vzdelávanie. Druhý stupeň je pre vzdelanie Rómov zlomový, a preto začíname s deťmi vo štvrtej triede.

Ako dobrovoľníci pracujú s deťmi?
Vytypovali sme si tri regióny s najväčším zastúpením rómskeho obyvateľstva a zapojili sme deti s dobrými študijnými výsledkami a študentov sociálnej práce, pedagogiky a psychológie. Rómske dieťa má svojho tútora, ktorý je preňho ako veľký brat či sestra, stretávajú sa spolu pravidelne a robia spolu úlohy, ale aj veľa iných vecí. Dobrovoľník vytiahne dieťa z jeho komunity a idú spolu buď do parku, alebo do cukrárne, alebo do kina. Viete, že rómske dieťa nechodí do kina? Aj keby na to malo peniaze, nemá s kým. Alebo sa s dobrovoľníkom vyberú do knižnice či do kníhkupectva - rómske dieťa väčšinou nemá doma ani jednu vlastnú knihu, ale čítalo by rado. Niekto biely tak ukazuje Rómčatám svet, ktorý nepoznajú, a pritom sám získava neoceniteľné skúsenosti.

Napríklad aké?
Jedna dobrovoľníčka v cukrárni kupovala zákusky pre seba aj pre deti - Cigánčatá. Jej dala servírka zákusok na tanierik ako iným hosťom v cukrárni, deťom na papierové tácky, Keď sa opýtala, prečo, dostala odpoveď: aspoň to po nich nemusím umývať! Študentka vyhlásila, že buď dá tanieriky všetkým, alebo nech aj jej dá radšej tácku. Ona tak na vlastnej koži pocítila, čo je diskriminácia. A deti, ktoré sú na takýto prístup zvyknuté už odmala, zrazu videli, že "gadžovka" sa ich zastala, keď ich iná "gadžovka" ponížila. To ich naučilo tú najdôležitejšiu vec: že nie všetci ľudia sú rovnakí. Lebo tak ako majú "bieli" predsudky voči Rómom, majú aj Rómovia predsudky voči "gadžom" a všetkých hádžu do jedného vreca.

Priučia sa niečo aj veľkí "súrodenci"?
Študenti chodia za deťmi domov, takže spoznajú aj rodičov a spôsob ich života. Tak lepšie pochopia rómsku mentalitu a vedia priblížiť dieťaťu učivo alebo bežný život bielych cez to, čo je im blízke. Keď si s Rómčaťom dohodnete stretnutie o druhej na tej a tej ulici, nepríde. Lebo čas ani ulica preňho nič neznamenajú. Ale keď mu poviete, aby prišlo hneď po tom, čo sa v škole naobeduje a že sa stretnete pred takým obchodom, ktorý má vo výklade to a to, zídete sa. Keď dobrovoľníčky vyberali trinásťročným Cigánočkám v obchode ich prvé plavky, zistili, prečo sa kúpu väčšinou v jazerách a oblečené. Bieli to považujú za nekultúrne, myslia si, že si pritom perú šaty, ale príčina je celkom iná: dnešné plavky vyzerajú ako spodná bielizeň a odhaľujú telo viac, než je ochotná stráviť rómska komunita. Nakoniec vybrali plavky s vrchom ako športový top a s lambadovou sukničkou, ktorá aspoň trocha zakrýva nohy. S takýmito a podobnými znalosťami sa potom budúci učiteľ nemusí báť, ani keď bude mať v triede aj sedem rómskych detí. Lebo bude vedieť, ako na ne. Vie, že keď dieťa nemá svoj deň, veľa z neho nevydoluje. Ale keď to ide, môže mu naváľať aj dvakrát toľko práce a ono to zvládne. Vďaka svojmu temperamentu môžu byť rómske deti pre triedu obohatením, lebo dokážu všetkých strhnúť. Na učiteľovi je, aby to vedel využiť a nasmerovať.

Vzdelanie pomáha spájať svet bielych a tmavých. Ale na Slovensku pribúdajú v dedinách medzi nimi múry...
Namiesto toho, aby sa hľadali riešenia, postavia múr ako prevenciu pred krádežami a susedskými spormi. Rómov tak ešte viac uzavrú len do ich vlastnej komunity a odsúdia aj tých, ktorí za nič nemôžu. V jednom meste, kde pracuje komunitné centrum a kde je dôvera, keď zmizli šijacie stroje, dali krádež do poriadku Rómovia. Neprezradia páchateľa, ale vec sa vráti majiteľovi, lebo vedia, že zlodeji škodia všetkým. Kto dokáže odhadnúť, koľko priestupkov alebo prešľapov "našich" treba na to, aby sa začal stavať múr - štyri krádeže do mesiaca? Jedna za týždeň alebo denne?

Ako vnímate udalosť v Devínskej Novej Vsi, keď šialený muž zastrelil sedem ľudí?
Aj ja som Rómka, práve som si vo veku 36 rokov kúpila svoj prvý byt a tiež mám susedov. Môj partner je gadžo a keď v byte niečo prerábame, radšej pošlem jeho, aby sa susedom ospravedlnil za hluk. Aj tu fungujú predsudky, ľudia si urobia názor skôr, než poznajú okolnosti a príčiny. Synonymum pre neprispôsobivých ľudí sú Rómovia, nikto nehovorí o neprispôsobivých bielych, hoci len jedna z obetí bol Róm. Nikto sa nezamýšľa nad tým, že onedlho môže začať susedom prekážať všetko, aj hluční psi. A čo potom? Zaútočí niekto v modrých slúchadlách aj na nich? A vyvraždí aj tých, čo náhodou prišli na návštevu? Viete, ja ako Rómka môžem na sebe veľa zmeniť, môžem si urobiť ďalšiu vysokú školu, môžem pracovať ešte viac, ale jediné, čo zmeniť neviem, je farba mojej pleti. No a na Slovensku zatiaľ tmavá farba pleti nie je "in".

Text: Zora Handzová pre Pravdu
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu