Keď je naše srdce v ohrození...

Každý rok len na kardiovaskulárne choroby zomrú až štyri milióny ľudí. Na Slovensku sú srdcovo-cievne ochorenia príčinou až takmer 56 percent všetkých úmrtí.

K nárastu počtu ochorení prispieva aj súčasný životný štýl – stres, zlá životospráva, nadváha, fajčenie, nedostatok pohybu. U jedného človeka sa pritom často často kombinuje až niekoľko rizikových faktorov. Mnohé z nich však môžeme ovplyvniť. Prevencia bola aj hlavným motívom nedávneho Svetového dňa srdca (24. septembra). Jeho organizátori na Slovensku budú vo vzdelávaní verejnosti pokračovať workshopmi ešte niekoľko týždňov.

"Slovensko je v európskom rebríčku úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia na jednom z najhorších miest v Európe. V rámci Európskej únie je na tom horšie už iba Rumunsko a Bulharsko,“ varuje docent Gabriel Kamenský. "Vzdelaný pacient je ochotnejší chrániť si zdravie, chápe príčiny a vie sa správať preventívne," konštatoval. Podľa neho iba desať percent Slovákov nemá riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. "Narastá najmä počet obéznych mladých ľudí a detí," dodáva. "Kardiovaskulárne ochorenia sú o to zákernejšie, že vysoký krvný tlak ani zvýšený cholesterol nebolia, a tak pacient často až po prehliadke zistí, ako na tom v skutočnosti je," hovorí profesor Ján Murín. Na choroby srdca zomiera u nás 62 percent žien a 48 percent mužov.

"Kardiovaskulárne ochorenia sú svojím spôsobom zákernejšie, lebo vysoký krvný tlak ani zvýšený cholesterol nesprevádzajú žiadne bolesti, a tak pacient často až po prehliadke zistí, ako na tom v skutočnosti je," upozorňuje Ján Murín. Viac sú ohrození muži, vo vyššom veku sa však situácia obracia v neprospech žien. Najmä u tých, ktorým sa začne menopauza pred 46. rokom života, sa viac ako dva razy zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody či iných kardiovaskulárnych ochorení. "Vyhasnú funkcie sexuálnych hormónov, ktoré chránia srdce, urýchli sa ateroskleróza, pridávajú sa aj ďalšie rizikové faktory - diabetes, zvyšuje sa krvný tlak, žena priberie," konštatuje Murín. Podľa neho by žena v období menopauzy mala o seba viac dbať a pravidelne chodiť na preventívne vyšetrenia.

Tlak si treba strážiť
Jedným z rizikových faktorov je vysoký krvný tlak. Problém je v tom, že ho človek môže mať zvýšený aj dlhší čas bez toho, aby pociťoval nejaké ťažkosti. Podľa štatistík ho má takmer každý siedmy človek. Ovplyvňuje ho veľa faktorov, napríklad nadváha, alkohol, fajčenie, zlé stravovacie návyky, stres, nedostatok pohybu a vedľajšie účinky niektorých liekov a chorôb.
"Príčina artériovej hypertenzie nie je známa. Preto sa u pacientov zameriavame na identifikovanie tzv. rizikových faktorov, ktoré sú spojené s častým výskytom hypertenzie, ako aj ďalších ochorení," povedal profesor Murín.

Rizikové faktory možno rozdeliť na neovplyvniteľné a ovplyvniteľné. Ani súčasnými medicínskymi postupmi ich nemožno ovplyvniť alebo odstrániť. Patria medzi ne vek, mužské pohlavie, menopauza u žien, výskyt hypertenzie a iných kardiovaskulárnych ochorení v rodine.

Počet obéznych narastá
Obezita predstavuje prebytočné nahromadenie tukového tkaniva v organizme a je závažným chronickým ochorením. Vzniká vtedy, ak je príjem energie väčší, ako jej výdaj. Obsah tuku v tele zdravých, neobéznych mužov má byť okolo 15 až 20 percent, u žien 20 až 25. Obezitu spôsobuje zvýšený príjem tukov, ako aj sacharidov v potrave. "Obezita je celosvetovým problémom. Viac sa pritom vyskytuje v takzvaných chudobnejších regiónoch sveta, čo nepochybne súvisí najmä s vyšším vzdelaním ľudí v rozvinutých krajinách," vraví Murín. "Cesta k zdravšiemu srdcu je aj v školách. Čím vzdelanejší národ, tým menej obezity a srdcovo-cievnych chorôb."

Fajčenie by malo byť tabu
Súvislosť medzi fajčením a rakovinou pľúc je známa už roky. Už menej ľudí si však uvedomuje, že fajčenie je tiež hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení a mozgovej porážky. "Aj pri pasívnom fajčení je človek vystavený škodlivému vplyvu chemikálií. U nefajčiarov s vysokým krvným tlakom alebo vysokým obsahom cholesterolu v krvi, ktorí sú vystavení pasívnemu fajčeniu, je vyššie riziko rozvinutia srdcových ochorení. Pasívne fajčenie spôsobuje desaťkrát viac úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, ako je počet úmrtí na následky rakoviny,“ konštatoval Kamenský.

Prevencia je jednoduchá
Základ prevencie srdcovo-cievnych chorôb tvorí predovšetkým zdravý spôsob života. Stačí sa zdravo stravovať, strážiť si váhu, hýbať sa a ak je to čo len trochu možné, odbúrať stres. "Ženy sú k svojmu zdraviu vnímavejšie ako muži. Preto by som najmä im odporúčal, aby sa o svoje zdravie začali zaujímať tak, ako o svoje auto," vraví Ján Murín. "Je dobré, že tu máme Národný program boja proti obezite. Ale treba preto niečo aj urobiť. Škola by mala vysvetľovať, prečo je obezita zlá. Spoločnosť by zas mala ponúknuť športoviská, v škole by malo byť viac hodín telocviku," konštatuje Murín.

Primerané telesné zaťaženie vedie k zlepšeniu celkovej zdatnosti, zásobovaniu krvou, zvýšeniu celkového množstva krvi a hemoglobínu, a tým aj ekonomizácii obehového ústrojenstva. Srdcové ochorenia úzko súvisia so životosprávou. Účinná prevencia sa preto musí sústrediť na hlavné príčiny ochorení, ako je fajčenie, výživa, telesná aktivita, konzumácia alkoholu a psychosociálny stres.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK