Domy zo slamy: Ekologické aj ekonomické riešenie

Vari aj vďaka tomuto príbehu krútia dodnes ľudia nad stavbami zo slamy nosom. A pritom celkom neprávom. Dokazujú to nielen dnes už viac ako storočné slamené domy v Spojených štátoch a vo Francúzsku, ale aj najnovší projekt domu z dobre zlisovaných slamených balov, ktorý sa dokončuje v Hrubom Šúre. 

Je to stavba, ktorá zaujme na prvý pohľad. V niečom sa ponáša na slávny i kontroverzný projekt českej Národnej knižnice od Jana Kaplického. Kupola v Hrubom Šúre je výnimočná aj tým, že vyrástla za štyri týždne a jej hlavným stavebným materiálom boli zlisované slamené baly a hlina. Domček ostane určite dlhší čas unikátnym, podobné stavby sa zatiaľ do sériovej výroby nechystajú.

"Na tejto stavbe si chcel autor stavby nemecký profesor Gernot Minke overiť v praxi svoj teoretický návrh - výstavbu kupoly zo slamených balov za pomoci zrezávania balíkov do požadovaného tvaru," vysvetľovala Zuzana Kierulfová z architektonického štúdia Createrra i predsedníčka občianskeho združenia Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj (ArTUR), ktoré stavbu realizovali.

Slamené domy podľa nej jednoznačne majú budúcnosť, no v začiatkoch na Slovensku pôjde zrejme o rodinné domy jednoduchých tvarov, kde sa bude využívať bežný obdĺžnikový tvar balu. "Musíme prejsť asi celým vývojom, kde sa vzdelajú architekti aj profesionálni stavitelia a potom sa začne materiál využívať aj na iné budovy, ale na to bude musieť byť slama ošetrená aj legislatívne," hovorí.

V ArTUR-e veria, že práve zaujímavý a ekologický kopulovitý domček v dedinke, ktorá sa nachádza len 25 kilometrov od Bratislavy, podnieti väčšiu diskusiu o takomto type stavieb. Občianske združenie sa stavbami zo slamy zaoberá už dlhšie a v legislatívnych otázkach spolupracuje aj s inými európskymi krajinami.
V zahraničí už totiž slamené stavby majú svoju tradíciu. V Nemecku sú takto postavené napríklad dve trojpodlažné bytovky v Sieben Linden, ktorých autorom je architekt Dirk Scharmer. "Sú to slamené stavby stavané v kombinácii s drevenou konštrukciou," vysvetľuje Kierulfová. "Ďalším známym autorom stavieb je Švajčiar Werner Schmidt, ktorý postavil trojpodlažnú stavbu v talianskych Alpách," dodáva.

Pri švajčiarskej stavbe sú ako nosná konštrukcia použité veľké slamené baly, Schmidt však nedávno postavil i kupolovitú stavbu, no s podpornou drevenou konštrukciou. "U našich susedov v Rakúsku sú postavené poschodové kancelárske budovy, jedna napríklad v Tattendorfe a druhá v Böheimkirchene. Príkladov aj spôsobov stavania s balmi je mnoho," hovorí architektka.
Vráťme sa však naspäť na Slovensko. Projekt slamenej kupoly je svetový už len tým, že sa na jej výstavbe zúčastnili ľudia z trinástich krajín Európy. Celkovo 24 účastníkov začalo stavať dom počas dvoch týždňov na začiatku leta, keď vyrástla hrubá stavba. Budovu začali dokončovať uprostred septembra počas dvojtýždenného workshopu.

"Počas druhého turnusu sme omietli stavbu hlinou, osadili jedno okno na ukážku a spravili fasádu," hovorila Kierulfová. Hoci slamené baly a hlina boli hlavným stavebným materiálom, na stavbe sa pracovalo aj s inými. "Na zakladanie a odizolovanie stavby sa využívalo penové sklo, na izoláciu dutých drevených prvkov sme použili fúkanú celulózu," prezradila.

Detaily trojsklených okien bez rámov prelepovali stavbári z rôznych európskych krajín, ale napríklad aj z Kanady vzduchotesnými páskami a tepelne odizolovali drevovláknitými doskami. Stavba sa ešte prekryje EPDM fóliou a pokryje zeminou, naplnenou do vriec. Povrchy stien aj podlaha budä z hlinených omietkových produktov. Nuž a povrch strechy pekne zarastie nazeleno.

Hoci domček je v podstate len experimentom, neznamená to, že po kolaudácii ostane opustený. Sídlo si v ňom nájde architektonické štúdiu Createrra, no i občianske združenie ArTUR. Do slamenej kopuly v Hrubom Šúre sa má v blízkej budúcnosti chodiť aj na vzdelávacie semináre. Domy na kľúč zo slamy sa tu však zatiaľ vybavovať nebudú.

"Naša spoločnosť sa špecializuje na pasívne domy, slamené budovy navrhujeme, ale momentálne nemáme na samotnú výstavbu slamených domov kapacitu. V rámci občianskeho združenia ArTUR sa však plánujeme zapojiť do vzdelávania architektov a remeselníkov či firiem, ktorí by mohli napomôcť vznik profesionálnej základne tohto druhu výstavby," uzatvára architektka.
V rozprávke o troch prasiatkach zaplakal najmladší z bračekov preto, že jeho slamený dom vlk fúknutím zboril. V skutočnosti však ľudia vedia stavať trvácne slamené domy už pekných pár desaťročí. Najlepším príkladom dobre riešených a stavaných slamených domov sú až sto rokov staré budovy v Spojených štátoch amerických či vo Francúzsku, ktoré majú aj tú výhodu, že je v nich teplo aj bez kúrenia.

Text: Milan Čupka pre Magazín Pravdy
Foto: archív CREATERRA