Žiadna kuchyňa sa nezaobíde bez vajec

Druhý októbrový piatok totiž od roku 1996 patrí Svetovému dňu vajec (World Egg Day). V tom roku na konferencii vo Viedni Medzinárodná vaječná komisia (International Egg Commission, IEC) vyhlásila, že tento októbrový deň bude každý rok patriť univerzálnej potravine - vajíčku. A vyzvala, aby ľudia na celom svete túto potravinu oslávili.

 
IEC vysvetľuje 12 dôvodov, pre ktoré si vajce treba vážiť a ceniť. Obsahuje totiž pre ľudský organizmus potrebné živiny. Špecialisti na výživu z nich vymenúvajú plnohodnotné bielkoviny, vápnik, fosfor, železo, síru a vitamíny - skupiny B, ďalej A, D, E, a lecitín. Na druhej strane aj cholesterol. Vajíčko je však vskutku výživná potravina, pričom treba zvýrazniť aj jeho nízku kalorickú hodnotu.
 
Istá kategória obyvateľstva na Slovensku si pamätá slogan: "Denne jedno vajce." Avšak boli aj časy, keď sa vajíčka dostali do nemilosti, neodporúčala sa ich konzumácia. Odborníci na výživu už prekonali akékoľvek krajné pohľady na vajce a jeho vplyv na zdravie človeka. Súčasné tendencie vo výžive odporúčajú dve až tri vajcia týždenne. Do tohto počtu nutricionisti zarátavajú všetky vajcia, ktoré človek skonzumuje vo všetkých potravinách.
 
Bez vajíčka si prakticky nemožno predstaviť niektoré pokrmy, koláče, ani plnky. Zjednodušene povedané: studená ani teplá, slaná ani sladká kuchyňa sa bez vajec nezaobíde.
 
Špecialisti tiež varujú pred salmonelózou. Preto v slovenskom spoločnom stravovaní je zakázané predkladať na konzumáciu jedlá, do ktorých sa pridávajú surové vajcia. Z dôvodu salmonelózy sa neodporúča ani jesť vajíčka na mäkko.
 
Vajcia alebo aspoň škrupina z nich sa stali aj predmetom dekoratívneho využitia. Na Slovensku sa už zdobia nielen slepačie, ale aj pštrosie vajcia. Rôznymi technikami, napríklad vyškrabovaním, okúvaním figúrkami, maľovaním, otláčaním listov, oblepovaním napríklad slamou, voskovaním, obháčkovaním, písaním krátkych textov, v prípade pštrosích i dierovaním a prerezávaním. Napríklad Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote v apríli 2010 prezentovalo zbierku veľkonočných kraslíc. Najstaršia kraslica pochádzala z roku 1889.
 
Ochranári v spojitosti s vajcami pri každej príležitosti upozorňujú: nákupe si pozrite obal, aby ste vedeli, z akého chovu vajíčka pochádzajú. Na stránke Slobody zvierat si číselné kódy možno pozrieť. Kód 0 znamená ekologický chov, teda najvyšší stupeň uspokojenia nosníc, kód 1 značí voľný chov, 2 - podstielkový chov a 3- klietkový chov. Ten sa považuje za najnepriaznivejší systém chovu podľa Slobody zvierat.

Text: TASR
Foto: SHUTTERSTOCK