Pomohla Thatcherová zničiť komunizmus?

Margaret Thatcherová tento týždeň oslávila 85. narodeniny. Svet si ju zapamätal ako Železnú lady. "Túto prezývku si vyslúžila za tvrdý postoj k Sovietskemu zväzu. Zohrala veľkú úlohu pri porážke komunizmu vo východnej Európe," poznamenal pre Pravdu uznávaný britský politický komentátor Ian Dale.

Thatcherová získala prívlastok železná od Moskvy, keď ako šéfka opozičných konzervatívcov upozorňovala na hrozbu komunizmu. "Členovia sovietskeho politbyra nemusia mať strach z prílivu a odlivu verejnej mienky. Zbrane kladú pred maslo, zatiaľ čo my kladieme všetko pred zbrane," zdôraznila v prejave v januári 1976, keď vystríhala pred výbojnosťou červeného impéria.

V máji 1979 jej strana vyhrala voľby a Thatcherová sa ujala moci. "Ako premiérka úzko spolupracovala so šéfom Bieleho domu Ronaldom Reaganom na posilnení spojenectva proti Sovietom. Bojovala za slobodu Východoeurópanov, pripomínala, že ľudia v Československu môžu dosiahnuť blahobyt západnej Európy," podotkol Dale, ktorý o nej napísal knihu s názvom Pocta v slovách a fotografiách.

Naopak, historik Eric Evans nepreceňuje zásluhy Thatcherovej v tomto smere. "Hoci používala ostrý protikomunistický slovník, priamy podiel na porážke komunizmu nemala. Podstatou bolo, že ekonomika Sovietskeho zväzu nedokázala zvládnuť výzvy, ktorým čelila táto mocnosť bez udržateľného hospodárskeho rastu. Ak je reč o prínose Thatcherovej, tak potom to bola jej podpora Reagana, ktorého vplyv na tlak proti komunistickej ríši mal oveľa väčšiu silu než v jej prípade," povedal pre Pravdu profesor z Univerzity v Lancastri.

Reagan a Thatcherová
Analytik John Blundell, ktorý napísal knihu nazvanú Portrét Železnej lady, sa nazdáva, že komunizmus podkopali tri osobnosti. "Reagan, pápež Ján Pavol II. a Thatcherová. Už pri zrode studenej vojny zdôrazňovala, že ak sa upneme k svojim zásadám, potom sa nemusíme obávať komunizmu. Prezident USA a ona sa nedali obalamutiť zázračne pôsobiacou hospodárskou štatistikou Sovietskeho zväzu, prekukli ho," uviedol pre Pravdu Blundell z Ústavu ekonomických záležitostí v Londýne.

V slávnom prejave v januári 1976 Thatcherová upozorňovala, že zbrojenie Sovietskeho zväzu stelesňuje veľkú hrozbu pre západný svet: "Počas uplynulých desať rokov Rusi zoštvornásobili silu svojich atómových ponoriek. V súčasnosti vyrábajú jednu mesačne."

Steven Fielding z Nottinghamskej univerzity vyzdvihol, že Thatcherová ako premiérka zvýšila výdavky na obranu, keďže preteky v zbrojení boli záverečnou časťou studenej vojny: "Samozrejme, že Reagan s obrovskými investíciami do armády by prekonal Sovietov aj bez prispenia Thatcherovej, ale faktom zostane, že bola prinajmenšom jeho psychologickou oporou v tejto rovine. Bola jednou z mála európskych lídrov, ktorí pochopili, že preteky v zbrojení môžu viesť k zániku komunistického impéria," povedal pre Pravdu Fielding, ktorý pôsobí ako profesor politológie.

Ako vodkyňa opozičných konzervatívcov obviňovala vládnucich labouristov z bezpečnostnej slabomyseľnosti: "Vláda by chcela počas nasledujúcich desiatich rokov znížiť rozpočet na armádu o 4,7 miliardy libier. Ak budú pokračovať škrty, tak sa britské ministerstvo obrany môže premenovať na ministerstvo nebezpečenstva," vyhlásila v januári 1976, keď peniaze na vojsko označila kľúčový nástroj pre úspech v studenej vojne so Sovietskym zväzom. "Ako premiérka slovo dodržala a armáde vyčleňovala viac finančných zdrojov," pripomenul Fielding.

Obava z Nemecka
Britské ministerstvo zahraničných vecí nedávno zverejnilo prepisy rozhovorov medzi Thatcherovou a jej vtedajšími zahraničnými politickými náprotivkami. Vyplýva z nich, že sa obávala, že pád železnej opony povedie k znovuzjednoteniu Nemecka. Druhú vojnu prežila ako tínedžerka, patrila ku generácii, ktorá mala predsudky voči predstave, že Nemecko sa opäť stane najväčšou európskou krajinou. "Je to určitý paradox, že sa zasadzovala za porážku komunizmu, ale pritom snažila oddialiť koniec studenej vojny kvôli strachu zo znovuzjednoteného Nemecka," povedal pre Pravdu Klaus Larres, ktorý pripravuje knihu porovnávajúcu politický život Thatcherovej a Reagana.

Tento profesor dejín a medzinárodných vecí na Ulsterskej univerzite súhlasí, že Reaganov plán tzv. hviezdnych vojen spôsobil, že Sovieti nestíhali udržať krok v zbrojení, ale jedným dychom zdôrazňuje, že kľúč k zmenám v sovietskych satelitoch držali tamojší obyvatelia: "Ak hovoríme o zásluhách Thatcherovej, nevynechajme napríklad ani nemeckého kancelára Helmuta Kohla, ale to podstatné sa udialo priamo vo východnej Európe - bez vôle ľudí žijúcich v komunistických štátoch vrátane Československa by historická zmena nenastala."

Text: Miroslav Čaplovič pre Pravdu
Foto: SITA