Môže matka ľúbiť jedno dieťa väčšmi ako ostatné?

K téme sa vyjadruje psychologička Dorota Kopasová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.

Môže matka rovnako ľúbiť všetky svoje deti?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Matka by mala ľúbiť všetky svoje deti rovnako a najmä, mala by sa snažiť rozdávať lásku všetkým svojim deťom rovnakým dielom. Rovnako najúspešnejšiemu ako tomu najneúspešnejšiemu. Je však pravdou, že deti bojujú o priazeň matky a niektorému nestačí rovnaká "dávka" prejavenej lásky . Je tiež pravdou, že vek dieťaťa určuje prejavy lásky. Prvorodenému dieťaťu nemá matka "niečo" vziať, ale dať mu všetko, čo mu patrí. Staršie dieťa na mladšie prirodzene žiarli - odteraz sa totiž musí o mamu deliť. Treba si vyčleniť pre staršie dieťa aspoň hodinu denne, keď mladšie spí. Nazvime tento čas "náš čas", keď matka patrí iba staršiemu dieťaťu a ono iba matke. Druhé dieťa sa svojim narodením naučí hneď od začiatku deliť o prejavy lásky matky, a tak väčšinou na staršieho súrodenca nežiarli. Ak áno, musí to mama ustrážiť.

Dokáže dieťa vycítiť, že bolo neplánované, resp. nechcené?
Neverím tomu, že dieťa dokáže vycítiť, ak bolo neplánované, resp. nechcené a v živote mu to spôsobí bolesť. Veď už len tým, že si matka dieťa nechá, donosí ho a stará sa oň, dokazuje, že vzťah dieťa – matka sa rozvíja. Všetko závisí od nich dvoch. Môže dieťaťu povedať, že bolo nechcené a neplánované, no zároveň zdôrazniť, že v súčasnosti je šťastná, že ho má a je naňho pyšná.

Ako môže dieťaťu naštrbiť  život presvedčenie, že jeho súrodenca mali rodičia radšej a vo všetkom ho uprednostňovali?
Občas sa stáva, že rodičia majú v určitom období najradšej jedno zo súrodencov a zvyčajne ak je jedno z detí choré alebo postihnuté, majú ho najradšej a viac sa mu venujú. Stáva sa, že jedno z detí dosahuje vo všetkých činnostiach omnoho dokonalejšie výsledky, ako druhé a to úspešnejšie dávajú rodičia neustále druhému dieťaťu za vzor. Vtedy sa môže stať, že dieťa "vzorového" súrodenca znenávidí. Je nesmierne dôležité, aby rodičia brali svoje deti také, aké sú a nesnažili sa ich zmeniť podľa svojich predstáv. Všetci sme individuality – deti aj dospelí a mali by sme zostať jedineční sami sebou. Rodičia by sa mali snažiť v každom dieťati nájsť akúsi schopnosť a spoločne ju rozvíjať, aby zažilo aspoň v niečom pocit úspešnosti a bolo šťastné. 

Martina Benková (32), na materskej dovolenke: "Mám dve deti - syna a dcéru a určite nemôžem povedať, že jedno z nich mám radšej. Dcéra je ešte bábätko, má 5 mesiacov a dvojročný syn práve prechádza obdobím vzdoru, takže je jasné, že sa mu musím viac venovať, neustále vysvetľovať, veľa rozprávať. Napokon, sú úplne rozdielni - výzorovo aj povahovo, preto aj môj vzťah k nim je trošku iný, no ľúbim ich nadovšetko oboch! Nechápem matky, ktoré majú strach mať viac detí, boja sa toho, že ich nebudú rovnako ľúbiť. Ja si myslím, že láska sa nemusí deliť, je jej dostatok, aj keď má žena desať detí. Len každé má inú povahu, niektorému sa musí matka venovať viac, inému stačí menej. Som však presvedčená o tom, že to nesúvisí s láskou.

Text a foto: Dana Závadová pre oŽene.sk