Baarovú zničila láska a túžba po sláve

Jedna z najúspešnejších českých filmových herečiek a údajná Goebbelsova milenka zomrela pred desiatimi rokmi 27. októbra.

"Udalosť sa deje, mala by sa diať sama osebe, čistá. Lenže v ľudskom svete sa vždy deje niekomu, má účastníkov a svedkov," píše (v inom kontexte) vo svojej knihe Vlastný životopis zla Pavel Vilikovský. V nej rozoberá aj Goebbelsove denníky (volá ho Geblsko) a tiež jeho vzťah k ženám. "Ponúka sa podozrenie, že Geblsko sa žien bál. Preto si ich staval na piedestál, tak vysoko, aby na ne nedočiahol," píše Vilikovský.

Goebbels a Baarová sa podľa herečkinej autobiografie Života sladké hořkosti prvýkrát osobne stretli počas berlínskej olympiády v roku 1936. Vtedy boli prakticky susedia. "Poviem niečo, čo sa mnohým ľuďom nebude páčiť: Joseph Goebbels, diablov námestník, nacistický minister propagandy, nebol v roku 1935 nacistický zločinec. To bola doba, keď boli Hitler aj Goebbels a ďalší prijímaní diplomatmi z rôznych európskych krajín. To ešte nebol Goebbels, ktorý vyhlasuje v roku 1943 totálnu vojnu alebo ktorý kričí v rámci Krištáľovej noci," povedal reportér a spisovateľ

Stanislav Motl v programe Českej televízie Před půlnocí.
Motl, ktorého prezývajú aj lovec nacistov, sa s herečkou po revolúcii stretával a zverila mu viaceré tajomstvá. "Či zhrešila, nedokážem posúdiť. Ale jednu vec môžem povedať s určitosťou: Nenašiel som jediný dôkaz o tom, že by počas protektorátu niekomu uškodila, niekoho udala alebo spolupracovala s gestapom," povedal Motl. "Autori, ktorí mi nie sú priateľsky naklonení, tvrdia, že som sa chcela stať pani ministrovou. Iní, ktorí toho o mne vedia trochu viac, vravia, že som si želala, aby Goebbels nechal politiku, vzal si ma a žil so mnou ako súkromná osoba," zverila sa Josefovi Škvoreckému v pamätiach, ktoré vydal v roku 1983 pod názvom Úteky. Neskôr rôzne vyjadrenia z nej korigovala. "Celkom som mu podľahla. Bolo by lepšie, keby to bol len flirt. Lenže toto bolo oveľa vážnejšie," hovorila v Útekoch. Raz tvrdila, že ich láska bola vzájomná, inokedy, že sa zamiloval len Goebbels.

Poplietla hlavu Vlastovi Burianovi
Baarovú vodili rodičia do divadla už ako školáčku. Keď mala štrnásť rokov, skúsila šťastie na konzervatóriu, kde ju na prvýkrát neprijali. Nevzdala sa. O rok robila skúšky znovu. Zo sto dievčat vzali šesť a Ludmila Babková, čo bolo jej občianske meno, bola medzi nimi. Rovnako ako jej spolužiačky si zvykla občas privyrobiť nejakú korunu ako štatistka. Bola druháčka, keď jej režisér Miroslav Josef Krňanský zveril úlohu vo filme Kariéra Pavla Čamrdy (1931). Po jeho premiére musela Baarová školu opustiť, pretože študenti nesmeli vystupovať vo filme.

Filmové ponuky sa Baarovej začali hrnúť. Určitým zlomom bolo pre ňu účinkovanie vo filme Lelíček ve službách Sherlocka Holmese (1932). Tu spoznala napríklad Vlastu Buriana, ktorý sa do nej mal zamilovať. "Správal sa naozaj ako zamilovaný študent.  Zašlo to tak ďaleko, že sa jeho žena prišla sťažovať k mojim rodičom a tí sľúbili, že zakročia, aby sa Burianovo manželstvo nenarušilo. Uznala som varovanie svojich rodičov a on ma, keď sme sa stretli, len prenasledoval ľútostivými pohľadmi, akoby chcel dať najavo, že išla okolo nás príležitosť k veľkému citovému zážitku," zaspomínala si Baarová, ktorá však neľutovala. Vzápätí totiž podľahla režisérovi filmu Karlovi Lamačovi, prvému mužovi v jej živote. Neskôr prichádzali ďalší. Začínajúci románik s Hugom Haasom prerušila herečkina matka, ktorá "chránila jej česť a kazila jej šťastie". Neskôr Baarovej zlomil srdce režisér Karel Anton. Počas nemeckej kariéry žila so slávnym filmovým milovníkom Gustavom Fröhlichom, ktorého obdivovala ešte na začiatku svojej kariéry.

V priebehu štyroch rokov nakrútila Baarová takmer dvadsiatku filmov až jedného dňa prišiel telegram z nemeckých štúdií UFA, ktoré v tom čase patrili k najvplyvnejším filmovým spoločnostiam sveta. Baarovú pozývali na konkurz do úlohy v nemeckom filme Barkola. Postavu "najkrajšej ženy tej doby v Benátkach" Baarová získala a rozbehla úspešnú kariéru v nemeckom filme, pričom odbiehala nakrúcať aj do Česka.

Premárnená hollywoodska šanca
Jej nemecký sen sa s blížiacou sa vojnou začal rúcať a pochovala ho Goebbelsova manželka Magda. Keď jej Goebbels povedal, čo k Baarovej cíti, navonok sa tvárila, že so ženou, ktorú nazývala "českou šľapkou", môžu fungovať ako trojuholník. V skutočnosti sa však bežala vyplakať na rameno Hitlerovi (ten sa Baarovej dvoril ešte pred Goebbelsom). Vodca svojmu ministrovi románik zatrhol. "Prijímam veľmi ťažké rozhodnutia. Ale sú konečné. Hodinu sa vozím v aute. Ďaleko a bez cieľa. Žijem skoro ako vo sne. Život je taký ťažký a krutý. Kde mám začať, kde mám skončiť? Ale povinnosť nadovšetko. (...) Teraz sa začína nový život. Tvrdý, krutý, oddaný len povinnosti. Mladosť sa skončila," napísal Goebbels vo svojich denníkoch.

Baarová sa dostala na čiernu listinu, nemohla nakrúcať ani vystupovať a pod dohľadom ju malo gestapo. Z Berlína za dramatických okolností utiekla do Prahy. Počas vojny nakrúcala v Ríme, odtiaľ ju však neskôr vrátili do Prahy. Po vojne strávila istý čas vo väzení. S bábkarom Janom Kopeckým, ktorý jej pomohol dostať sa na slobodu, neskôr na druhý pokus emigrovala do Rakúska. Tragédia postihla aj Baarovej rodinu - matku počas jedného z herečkiných výsluchov vo väzbe postihol infarkt, otec vďaka neliečenej chorobe prišiel o nohu a sestra Zorka, takisto herečka, spáchala samovraždu. Nezniesla, keď jej kolegovia zastúpili cestu do divadla s tým, že nechcú hrať so sestrou kolaborantky.

Všetko však mohlo byť aj úplne inak. Baarovej v polovici tridsiatych rokov minulého storočia ponúkali veľmi výhodnú zmluvu s Hollywoodom. Vycestovala do Londýna, kde s ňou spravili fotografie, nakrútili skúšobné zábery a predstavili ju niekoľkým producentom. Baarová váhala medzi berlínskou istotou a ďalekým Hollywoodom, kde by možno musela o úlohy prosiť. "Keď sa na diaľku päťdesiatich rokov za svojou londýnskou epizódou obzerám, preklínam sa. Neviem, možno by som nenastúpila dráhu superhviezdy hollywoodskeho neba, ale dostala by som sa z Európy," spomínala herečka. "Všetci okolo mňa - v Berlíne aj v Londýne - ma uisťovali, že vojna nebude. Hrať v nemeckých filmoch sa nepovažovalo za národnú zradu. Nemala som pred čím utekať."

Baarovej život inšpiruje dodnes. Pražské Divadlo komedie uviedlo v septembri hru Goebbels/Baarová, filmový historik Ondřej Suchý pripravil teraz knihu Tři životy Lídy Baarové, v ktorej porovnáva rôzne verzie jej životného príbehu a českí filmári chcú v spolupráci s Nemeckom jej osud preniesť aj na plátna kín.

"Bola som bláznivá, hlúpa, opitá slávou a proti svojej vôli som sa vlastne nepekne zaplietla do dejín," tvrdila herečka. Kritik Vladimír Just v diskusii Lidových novín jej tvrdenie korigoval. "Nemyslím si, že Baarová bola len hlúpa a primitívna. Ona si niektoré veci nepripustila, tak ako si Leni Riefenstahlová nikdy nepripustila, že nakrúcala niečo iné než krásne telá na olympiáde."

Stanislav Motl zase tvrdí, že ju zahubila jej krása a tiež to, že si nedokázala priznať niektoré veci. "Stále mala tri verzie vzťahu s Goebbelsom, a to ju ubíjalo psychicky. Nedokázala si ani priznať, že kvôli tomu je alkoholička. Tie tri verzie boli: bála som sa ho; bola som od neho fyzicky závislá a do tretice - to ju naučil František Kožík a ona to často používala - zamilovala som sa do jeho lásky. Nikdy nepriznala, že s Goebbelsom spala a myslím si, že jej to veľmi ubližovalo."

Text: Matúš Kvasnička pre Pravdu
Foto: archív ČTK