Pred chorobami chráni zelenina, ale aj jogurty

Výsledkom nevyváženej stravy môže byť rozvoj civilizačných chorôb. Výživa má dôležitú úlohu pri prevencii chorôb, ktoré skracujú život a zhoršujú jeho kvalitu. A pomôžu nielen biopotraviny.

Najväčším stravovacím hriechom sú údeniny a sladkosti. Rovnako však svojmu telu škodí ten, kto je málo ovocia a zeleniny. Zdravý človek by z nich mal denne ako prevenciu pred chorobami zjesť aspoň päť porcií. Prečo? Vedci dokázali, že vďaka zelenine, vitamínom a ďalším látkam v nej obsiahnutých klesá riziko úmrtia na srdcové ochorenia. Už pravidelná konzumácia troch dávok ovocia a zeleniny denne znižuje nebezpečenstvo ochorenia srdca a ciev až o 23 percent. Viac ako tri dávky až do 27 percent. Tvrdí to Americká spoločnosť pre srdce (The American Heart Association). Zdravou výživou však možno predchádzať aj cukrovke či obávanej rakovine.

Jogurtmi proti cukrovke
Jogurty s probiotickou mikroflórou neovplyvňujú len našu hmotnosť, ale znižujú aj riziká ochorenia na cukrovku druhého typu. Jogurty totiž patria k takzvaným funkčným potravinám, ktoré okrem svojho nutričného účinku obsahujú aj zdraviu prospešné látky. Napríklad priaznivo pôsobia na tráviaci trakt či imunitný systém. Ich funkčnosť však nespočíva v liečbe, ako si mnohí myslia, ale v prevencii. Za funkčnú potravinu je považované aj materské mlieko, ktoré chráni detský organizmus pred rozvojom infekcií, alergií, obezity, ale aj civilizačných chorôb v dospelosti. Preto lekári všemožne podporujú dojčenie.

Obezita a cukrovka patria v 21. storočí medzi najväčšie hrozby. Nadváhu má u nás viac ako polovica dospelých, čo súvisí s nárastom diabetu druhého typu. Za nárast hmotnosti môže najmä veľa tukov v strave. Podľa gastroenterológa Petra Minárika by sme z jedálnička mali vyradiť tučné syry či suché salámy. Nahradiť ich možno hydinovou šunkou a nízkotučnými syrmi.

K zdraviu sa dá prejesť
Prečo nestačí jesť len ovocie či iba zeleninu? Ovocie sa líši od zeleniny vyšším obsahom fruktózy. Je sladšie a obsahuje aj väčší podiel rozpustnej vlákniny, ktoré telo dokáže rozštiepiť na energiu. Ovocie má aj energeticky vyššiu hodnotu.

Ovocie aj zelenina však obsahujú rastlinné farbivá, ktoré podľa vedcov znižujú výskyt nádorových ochorení. Ovocie je bohaté na rozpustnú vlákninu, ktorá na seba dokáže nadviazať vodu z organizmu aj žlčové kyseliny. Tým odvádza z tela cholesterol.

Zelenina je pre zmenu bohatšia na nerozpustnú vlákninu. Tá bráni zápche a vzniku nádorov hrubého čreva a konečníka, ktoré sú v Európe druhým najčastejším typom zhubného ochorenia a zároveň druhou najčastejšou príčinou úmrtí medzi onkologickými pacientmi. Jej výskyt stále rastie už od roku 1975.

Odborníci tvrdia, že spôsob výživy má na vzniku a rozvoji nádorového ochorenia podiel od 30 do 80 percent, podľa lokalizácie, typu a charakteru nádoru. "Je to pritom typ rakoviny, ktorému sa dá do významnej miery predchádzať jednoduchou zmenou životného štýlu," vraví známy odborník na výživu doktor Peter Minárik z Onkologického ústavu sv. Alžbety. "Paradoxne, práve zvyšovaním životnej úrovne sa zvyšujú aj rizikové faktory. Pritom stravou dokážeme znížiť riziko ochorenia až o 30 percent," vraví.

Klinický onkológ a riaditeľ Národného onkologického ústavu Tomáš Šálek jeho slová potvrdzuje. "Ľudia bežne spájajú rakovinu najmä s fajčením, so znečistením životného prostredia, s geneticky upravovanými potravinami, pesticídmi, umelými hnojivami. Mnohí sa zmierili s osudom dedičnej záťaže. Len málokto si uvedomuje, že rovnaký dosah na zdravie môžu mať zlé stravovacie návyky. Keď porovnáme spôsob stravovania našich predkov, keď bol výskyt rakoviny omnoho menší, so súčasným moderným spôsobom, zistíme veľké rozdiely," hovorí. "Dnešný človek, ktorý sa permanentne sťažuje na zaneprázdnenosť a nedostatok času, konzumuje hotové, priemyselne pripravené jedlá alebo suroviny s vysokým obsahom cukrov, tukov a chemických konzervačných látok. Konzumuje doplnky výživy namiesto čerstvej zeleniny a ovocia. Aj pre nesprávne stravovacie návyky sa Slovensko  dostalo na popredné miesta vo výskyte niektorých druhov rakoviny, najmä rakoviny hrubého čreva, prsníka a prostaty," dodáva.

Medzi najúčinnejšie zbrane patrí správna výživa, strava s nízkym obsahom tuku, dostatok vápnika a vitamínov, správny pitný režim, probiotiká, dostatok pohybu a zdravý životný štýl bez alkoholu a cigariet.

Vplyv stravy na vznik a výskyt kolorektálneho karcinómu skúmajú odborníci už viac ako 30 rokov. Keďže strava sa do organizmu dostáva prostredníctvom tráviaceho systému, v ktorom sa spracováva, ovplyvňuje vznik nádorov zažívacieho traktu, najmä hrubého čreva. "Rozdiely medzi populáciami v rôznych krajinách s odlišnými stravovacími návykmi jednoznačne potvrdzujú, že faktory výživy patria medzi najvýznamnejšie faktory vzniku tohto karcinómu. Kým v niektorých častiach Ázie a v Afrike má kolorektálny karcinóm v priemere 1,6 až 6 ľudí na 100-tisíc obyvateľov, v Spojených štátoch, Kanade a Európe, kde je vyššia životná úroveň, je výskyt alarmujúci," vraví Minárik. Ochorie na ňu 30 žien zo 100-tisíc, kým u mužov je číslo ešte vyššie - 40 zo 100-tisíc.

Primárna prevencia by mala byť zameraná na životosprávu a na starostlivosť o pravidelné vyprázdňovanie hrubého čreva. Vyvarujte sa tukov, konzumácie červeného mäsa, údenín a vyprážaných jedál. "Vhodnou zeleninou je najmä zelená a tmavožltá zelenina zo skupiny kapustovitých, sójové produkty a strukoviny, napríklad brokolica, zeler, kapusta, chren, karfiol, mrkva, reďkovka, sladké zemiaky, sója, špenát, tekvica, fazuľa, cibuľa, cesnak, z ovocia napríklad ananás," vraví Minárik. Radí dodržiavať aj pitný režim a piť dostatok tekutín. Odporúča zelený čaj, ale aj kávu.

Lenivci sú ohrození viac
Obezitu a nadváhu majú u nás dva milióny ľudí. V alarmujúcich štatistikách sa umiestňujeme za krajinami ako USA či Veľká Británia. Nedostatočný pohyb spôsobuje, že prechod stravy tráviacim traktom trvá dlhšie. Kvôli tomu môže byť črevo dlhší čas vystavené pôsobeniu karcinogénnych látok. Mnohé štúdie dokazujú, že vyššia fyzická aktivita má ochranný účinok proti vzniku kolorektálneho karcinómu. Najvhodnejším a zároveň najľahším pohybom je pravidelná chôdza, ktorej intenzita a dĺžka trvania sa môže postupne zvyšovať. Vhodné je aj plávanie a bicyklovanie. Ideálne je venovať miernej fyzickej aktivite aspoň 30 minút päť dní v týždni.

O tom, že pohyb výrazne znižuje úmrtnosť na nádorové ochorenia, hovoria mnohé štúdie. Napríklad pätnásťročný prieskum na 13-tisíc mužoch a ženách ukázal, že výskyt všetkých typov rakoviny závisel od nedostatku pohybu. "Lenivci" mali o 300 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie rakovina. Štúdia doktorky Rose Frischovej z Harvardskej univerzity potvrdila pokles výskytu rakoviny prsníka a ženských orgánov už pri miernom, ale pravidelnom cvičení. Nijaký liek nezmobilizuje bunky systému odolnosti tak, ako pohyb pri nadbytku kyslíka. Pri redukcii nádorov hrubého čreva má preventívny význam aj zvýšenie pohyblivosti črevnej steny.

Text: Dorota Hudecová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK