Vírusy útočia. Na dýchacie cesty

Počas života takmer každý človek prekoná aspoň dvesto prechladnutí, ktoré sprevádza kašeľ a nádcha. Prechladnutie je najčastejšou infekciou na svete. Na vine sú vírusy.

Na posilnenie imunitného systému je dôležité celoročné zdravé stravovanie. V boji proti chorobám hrá totiž rozhodujúcu úlohu tráviaci systém, presnejšie mikroorganizmy, ktoré v ňom žijú. Dôležitý je aj pohyb, pretože prispieva k tvorbe nových obranných buniek.

Vírusy do tela vstupujú cez dýchacie cesty. Niekedy stačí na uzdravenie trochu oddychu a dostatok tekutín. Treba však vedieť rozlíšiť medzi prechladnutím a vážnejším ochorením, ktorým je chrípka. Kašeľ je obranným mechanizmom, pomocou ktorého sa telo zbavuje nežiaducich častíc z dýchacích ciest. Sprevádza prechladnutie, ale aj chrípku, zápal priedušiek aj pľúc. Pri týchto stavoch zohráva významnú úlohu, pretože s jeho pomocou sa telo zbavuje nečistôt, ktoré sa nahromadili v dýchacích cestách.

Kašeľ často sprevádza aj nádcha. Ide o bežné vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou infekciou. Spôsobuje ju vyše dvesto typov chrípkového vírusu, zatiaľ čo pravú chrípku vyvolávajú iba dva hlavné typy. Akútna nádcha sa prejavuje zhoršením dýchania cez nos a zvýšeným výtokom z nosa. Typický je pre ňu aj pocit svrbenia, kýchania a oslabenie čuchu.
Pri nádche sa človek necíti dobre. Sliznica nosa je prekrvená, opuchnutá, môže páliť a smrkanie je často bolestivé. Chorý kýcha, tečie mu z nosa, nemôže spať. Budí ho sucho v ústach a často aj kašeľ.

Keďže nádcha je zápal, možno v rámci liečby užívať protizápalové lieky. Problémy zvyčajne ustúpia do týždňa. Občas však hrozí rozšírenie infekcie do stredného ucha, hrtana, vedľajších nosových dutín, prípadne až do dolných dýchacích ciest. Preto je dôležité zostať v pokoji, piť veľa tekutín, pri smrkaní ponechať ústa otvorené, aby sa zabránilo spätnému posunu hlienov do vedľajších nosových dutín a stredoušia, inhalovať teplé pary na zvlhčenie dýchacích ciest. Ak príznaky neutíchajú ani po piatich dňoch, treba navštíviť lekára.
Kašeľ, nádcha, bolesti hrdla, zvýšená teplota. Z miernej infekcie sa však môže vykľuť naozajstná chrípka.

Keď bolí celé telo
Chrípka je na rozdiel od prechladnutia vysoko nákazlivá. Bolí pri nej celé telo a človek je unavený. Chorobu sprevádzajú vysoké teploty. Dostať ju môže ktokoľvek a každoročne potrápi milióny ľudí. Minulý rok sa jej však ľudia obávali o to viac, že sa objavil nový zabijacký vírus a neexistovala proti nemu vakcína. Lekári sa preto začali venovať myšlienke, nakoľko a či vôbec môže ľudí chrániť očkovanie proti sezónnej chrípke. Viaceré štúdie potvrdili, že áno.
Aj keď odborníci stále hovorili o tom, že nová chrípková pandémia raz určite príde, netušili, aký vírus ju vyvolá, kedy táto situácia nastane a aké budú jej dôsledky. Katastrofický scenár sa našťastie nenaplnil. Podľa analýz amerických epidemiológov vedených Cécile Viboudovou z National Institute of Health však mohli mať už prvé vlny prasacej chrípky vážnejšie následky, píše sa v článku na osel.cz.

Strach vyvolal aj fakt, že vírus preskočil na človeka z prasiat. Ani to však podľa vedcov nie je veľké prekvapenie. Zatiaľ čo ľudské vírusy H1N1 sa rýchlo vyvíjali, ich prasacie protiklady sa veľmi nemenili a od ľudských sa nakoniec veľmi líšili. Ľudský imunitný systém nebol na zvládnutie prasacieho vírusu pripravený. Vedci zistili aj to, že vírus prasacej chrípky má v niektorých prípadoch bližšie k pôvodcovi španielskej chrípky ako k vírusom H1N1, ktoré donedávna vyvolávali sezónnu chrípku. To je aj dôvod, prečo sú seniori proti nej relatívne odolní. V detstve alebo ranej mladosti sa totiž stretávali s vírusmi, ktoré boli "potomkami” vírusov španielskej chrípky.

Americký virológ Gary Nabel je presvedčený, že minuloročný vírus bude do určitej miery kopírovať vývoj, aký prekonal vírus španielskej chrípky. Tieto zmeny sa vedcom podarilo zrekonštruovať analýzou starých variantov chrípkových vírusov H1N1, uchovaných v zamrazených vzorkách. Navyše ich plánujú upraviť tak, aby zodpovedali predpokladaným postupným zmenám vznikajúcim pri pandemickom víruse, čo uľahčí vývoj vakcín.

Očkovanie ako prevencia
Očkovanie je podľa vedcov vhodnou prevenciou. Funguje tak, že imunitný systém sa podaním špecifických častí vírusu, ktorý bol usmrtený a stal sa tak neškodným, naučí rozpoznať príslušný typ chrípkového vírusu. Imunitný systém je tak pripravený zapnúť svoje obranné mechanizmy a pomôže bojovať proti chrípke.

"Tohtoročná vakcína má nový aplikačný systém, pri ktorom sa podáva priamo do kože. Má to viaceré výhody. Využíva prirodzenú bohatosť kože na imunitné bunky a priamy prístup do imunitného systému. Vyvoláva tak rovnakú imunitnú odpoveď ako bežné chrípkové vakcíny podávané do svalu, ale s menším množstvom podaného antigénu," vraví docentka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. "Účinnosť vakcíny bola potvrdená vo viacerých klinických štúdiách. Očkovanie mikroihlou je jednoduché a bez rizika zasiahnutia cievy alebo nervu a znižuje nebezpečenstvo vzniku nežiaducich reakcií,” konštatuje docentka Krištúfková.

Napriek odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie zaviesť stratégie na zvýšenie zaočkovanosti sú vakcíny proti chrípke ešte stále málo používané a chrípka aj naďalej predstavuje globálny zdravotnícky problém. Prevenciu netreba zanedbávať, pretože pôvodcovia choroby môžu spôsobiť napríklad problémy s obličkami, zlyhanie krvného obehu, zápal pľúc a srdcového svalu a niekedy náhle zlyhanie srdca. Preto každé prechladnutie a virózu treba brať vážne a poriadne ich liečiť.

Text: Dorota Hudecová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK