Ako spravodlivo platiť za teplo v byte?

Bytovým domom štát síce určil pravidlá pre rozúčtovanie tepla na jednotlivé byty, ale zároveň dal obyvateľom možnosť dohodnúť sa inak. Často tak aj rovnaké byty v jednom dome platia za teplo rozdielne sumy a medzi vlastníkmi vznikajú spory.

Hlavným problémom pri rozúčtovaní nákladov za teplo je najmä to, že skutočnú spotrebu tepla v jednotlivých bytoch merať nedokážeme. Také merače neexistujú. "Pri teplotných rozdieloch medzi bytmi dochádza k výmene tepla medzi nimi. Ak má niekto v paneláku vypnuté radiátory, väčšinou sa v bytoch udrží teplota nad osemnásť stupňov, v zateplených domoch nad dvadsať. Ide však o teplo od susedov," vysvetľuje Juraj Šmelík, odborník na tepelné hospodárstvo zo spoločnosti Thermo-Eco Eneneering. To znamená, že byt užíva nielen teplo, ktoré prišlo cez radiátory, ale aj to, čo prišlo cez steny. A platí to aj naopak.

"Merače tepla sa používajú ako fakturačné meradlá, ak sú inštalované na pätách objektov. Vtedy hovoríme o meraní spotreby. Spotrebičom tepla je dom ako celok," vysvetľuje Šmelík. Ak by bola spotreba tepla nulová, vnútorná teplota by sa po určitom čase vyrovnala s vonkajšou. "Ak takéto rovnako presné merače namontujeme vnútri domu – na bytových odbočkách, nemôžeme už hovoriť o meraní tepla a fakturačných meračoch, pretože sledujú len jednu z mnohých ciest, ktorými sa teplo odmerané domovým meračom dostáva do bytu," dodáva. Byty totiž nie sú samostatné spotrebiče tepla, nie sú navzájom tepelne izolované a navzájom sa ovplyvňujú. "Preto vnútri domu nehovoríme o meraní, ale o rozpočítaní nákladov na vykurovanie a merače tepla," zdôrazňuje Šmelík.

Ak sa u niekoho nameria nulová spotreba, neznamená to, že nespotreboval nijaké teplo. "Nulová spotreba znamená, že byt dokázal sto percent svojej potreby tepla uspokojiť príjmom tepla cez steny. Bytový merač teplo prijaté cez steny neregistruje," dodáva Šmelík.

Ak sa v niektorom byte nameria maximálna spotreba, vôbec to nemusí znamenať, že mal jeho vlastník najteplejšie v celom dome. Bežne sa stáva, že najvyššiu spotrebu má byt medzi neobývanými bytmi a jeho užívateľ, nech robí čokoľvek, teplotu nezvýši nad 20 °C. Vysoká spotreba nemusí byť dôsledkom nadmerného komfortu, ale tým, že toto teplo je spotrebované aj na vykurovanie okolitých bytov.

Namerané gigajouly majú podľa odborníkov presne ten istý význam, ako dieliky pomerových rozdeľovačov. Ide len o pomocné veličiny. Mnohí však veria "absolútnym číslam" a chcú náklady rozpočítavať najmä podľa nameranej spotreby. Pár bytov potom platí neuveriteľne veľa a ostatní šetria.

"Platba za teplo na štvorcový meter plochy by medzi bytmi, ktoré majú najmenšiu a najväčšiu platbu, nemala byť niekoľkonásobná," hovorí Tibor Mičo, konateľ spoločnosti Enetherm, ktorá vykonáva rozpočítanie nákladov za teplo v Bratislave a Trnave. „Uplatňujeme rozúčtovanie nákladov medzi bytmi metodikou založenou na stanovení maximálnej dovolenej odchýlky medzi mini.“ Pri nej sú rozpočítané náklady primerané dosahovaným teplotám. Ak sa v dome urobí zateplenie, znížia sa platby za vykurovanie všetkým obyvateľom. Podľa spotreby niektorým viac, iným menej, ale nikomu platba po zateplení nenarastie.

Text: Zora Handzová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK