Astronómia môže šiestakov nadchnúť pre fyziku

V čom je význam netradičných predmetov ako ekológia, astronómia či siatie obilia? Ide len o odľahčenie vyučovania alebo žiaci tvorivou formou získavajú užitočné znalosti?

V zásade ide o to, aby sa deti nesťažovali, načo sa musia učiť milióny teoretických informácií. Učiť sa niečo praktické určite nie je na škodu. Hoci siatie obilia na prvý pohľad môže vyzerať ako hlúposť, môže deťom dať veľa. Keď musia poorať pole v čase, keď je vonku nepríjemná zima, zasiať, čakať, či im obilie vzíde, odháňať škodce, modliť sa, aby im počasie nezničilo úrodu a nakoniec po dlhých mesiacoch vidia výsledok svojej práce, na mnohé veci sa začnú pozerať inak. Aj učiť deti triediť odpad na ekologickej výchove sa mi zdá skvelý nápad. Takýto predmet by som určite začala exkurziou na smetisko a do čističky odpadových vôd - deťmi by to mohlo trochu otriasť. Učiteľ by im tak ukázal, že ekológia má naozaj zmysel. Takéto predmety môžu výrazne zlepšiť vzťah detí aj k pôvodným predmetom - ak niekoho osloví krása astronómie, je veľmi pravdepodobné, že aj z celej fyziky sa stane ak už nie obľúbený, tak aspoň tolerovaný predmet. Hocijaká aplikácia niečoho praktického alebo tvorivého deti zaujme, len žiaľ učitelia na to často nemajú dosť času, lebo osnovy sú nabité.

Mala by byť súčasťou vyučovania aj sexuálna výchova? A aká forma je vhodná?
Mne sa sexuálna výchova najviac osvedčila u pätnásťročných deviatakov. Myslím, že to pre žiakov bolo užitočné, v každom prípade mi rodičia boli vďační, pretože podávať takéto informácie vlastným deťom nie je jednoduché. Učiť ju však musí niekto, koho to baví, inak celá sexuálna výchova v škole nemá zmysel. Vyučujúci sa pred deťmi nesmie hanbiť. Ideálne je, ak je ochotný odpovedať aj na niektoré osobné otázky, vtedy žiaci jeho slová hneď berú vážnejšie. Preberala som s deťmi napríklad témy: mužské a ženské pohlavné orgány, antikoncepcia, pohlavné choroby, sexuálne úchylky a odchýlky, sexuológ a gynekológ - s čím za nimi ľudia najčastejšie chodia, základy partnerského poradenstva - zákonité partnerské krízy (aby deti chápali, čím prechádzajú ich rodičia), tehotenstvo, umelé prerušenie tehotenstva, pôrod. Hlavným cieľom celej sexuálnej výchovy bolo, aby používali antikoncepciu, keď začnú sexuálne žiť.

Patrí do učebných osnov aj mediálna výchova?
Ešte ako študentka vysokej školy som absolvovala veľmi zaujímavý predmet mediálna psychológia. Hovorilo sa na ňom napríklad o sile reklamy. Ľudia si tiež vôbec neuvedomujú, že všetko, čo sa v médiách prezentuje, je niečí názor, nie objektívna pravda. Zaujímavé je aj to, ako sa dá manipulovať s mienkou ľudí aj takými zdanlivými drobnosťami, ako je napríklad poradie príspevkov v televíznych novinách. Keď je správa zaradená na začiatku, zdá sa nám dôležitá. Ak je však tá istá správa odvysielaná na záver pred reportážou o surfujúcom prasati, budeme správu vnímať úplne inak. Zdá sa mi veľmi dôležité sprostredkovať deťom tieto vedomosti, ale neviem presne, v akom veku by tomu mohli rozumieť - možno ako stredoškoláci.

Aké predmety dnes v školách chýbajú? Zišiel by sa aj na Slovensku predmet šťastie podľa vzoru niektorých nemeckých a anglických škôl, kde sa deti učia rôzne relaxačné techniky a odolávať stresu? Nemohol by nahradiť napríklad etiku?
Relaxačné techniky sú fajn vec, ale niekedy je dosť ťažké na povel relaxovať. Pokiaľ ide o etiku, záleží, či predmet baví samotného učiteľa, a tiež záleží na naladení triedy. Stačí jeden narušiteľ a celá atmosféra je preč. Etika často končí ako triednická hodina, čo je škoda.

Mali by mať žiaci šancu vyberať si predmety podľa svojich záujmov?
Na základnej škole by bol výber predmetov podľa záujmov ťažké sci-fi, na strednej škole by sa to dalo. Napríklad by síce všetci museli chodiť na všetky predmety, ale volili by si náročnosť - biológia na úrovni A, dejepis na úrovni B...

Je dobré, ak si učiteľ telesnej výchovy urobí kurz niektorého športu a potom sa na hodinách venuje len tomu na úkor ostatných športov?
Ťažko povedať. Múdri učitelia telesnej odpozorujú, čo žiakov baví najviac a tomu sa prevažne venujú. Na jednej základnej škole v Bratislave napríklad hrávali chlapci floorbal a veľmi sa na telesnú tešili. Nás na strednej škole telocvikárka väčšinu času nechala hrať volejbal a nenútila nás do basketbalu, keď videla, že nám očividne vôbec nejde a nebaví nás. Na telesnej výchove si učiteľ takéto prispôsobenie osnov môže dovoliť - na rozdiel od iných predmetov.

Text: kse pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK