Z rozmaznaného dieťaťa vyrastie nesamostatný človek

Nerozmaznávať svoje dieťa nie je veda. Stačí si osvojiť pravidlo: Nerobiť všetko zaňho. Začnite od útleho detstva. Neprihovárajte sa mu šušľavo, keď má pred sebou ťažké roky, kedy sa bude musieť naučiť správne artikulovať. "Pejo" namiesto pero nie je správny vyučovací postup, zle robíte, ak ho volíte. S dieťaťom by sme sa mali rozprávať ako s dospelým človekom, čo sa týka výslovnosti, melódie reči a prízvuku. Zaslúži si to.

Čo sa týka pohybových schopností, nikdy zaňho nerobte to, čo už dokáže samé. Čo na tom, že sa vo svojej stoličke zakaždým celé oprská a okydá, kým zje svoju porciu krupicovej kaše? Zamerajte sa na jeho radosť z toho, že to úspešne zvládlo. Sú to ťahy, za ktoré sa vám v budúcnosti poďakuje. Rozvíjte totiž jeho sebavedomie, podporujete jeho samostatnosť. V dnešnom svete dve nevyhnutné vlastnosti.

Hneď, ako zistíte, že dieťa si vie napríklad samé obuť papučky, už nikdy viac to neurobte zaňho. Predtým, ako sa s ním chystáte na prechádzku, nechajte, aby sa samé oblieklo. Čo na tom, že pôjdete von o desať minút neskôr? Ak to neurobíte zaňho, len preto, že sa ponáhľate, urobíte opäť významný pozitívny krok v jeho výchove.

Ak dieťa kŕmite, hoci viete, že už dávno udrží lyžicu v ruke, pri pití mu držíte fľašu, hoci viete, že to už dávno zvláda samo a sťahujete mu nohavice, ak si sadá na šerblík, vedzte, že hoci to myslíte dobre, škodíte mu. S pomocou vo chvíli, kedy ju nepotrebujete tak, ako v novorodeneckom období (kedy je na ňu odkázané), v ňom pestujete nedostatočnú samostatnosť, pohodlnosť a bezmocnosť. Skôr ako na robenie vecí zaňho, zamerajte sa na nové činnosti a tie, ktoré už ako-tak zvláda, berte za samozrejmé. Nezabudnite pri tom na najdôležitejšie: chváľte dieťa za všetko, čo sa mu podarí.

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK